Ivan Švarný: Kariéru som ešte oficiálne neukončil

Ako tráviš dovolenku?

„Aktívnym oddychom. Ako celý život. Takže bicykel, plávanie..."

Braňo Mezei mi spomínal, že robíte aj kajtovanie. Už ste sa k tomu dostali?

„K všetkému sme sa dostali, ale nie je dostatočný vietor, čiže ešte je to trápenie. Čakáme na ten správny vietor."

Z hráčskeho kádra sa v novej sezóne presúvaš do trénerského. Vlani ťa z hry vyradilo zranenie a svojho času si mi hovoril, že veríš, že ho dostaneš do stavu, kedy ešte budeš môcť hrať. Takže sa to nepodarilo?

„Nie je to o zranení. Fyzicky som na 90 percent v poriadku. Samozrejme, 4-, 5-mesačný výpadok, ktorý ma zastihol na konci minulého kalendárneho roka, urobil svoje, ale na novú sezónu by som bol pripravený. Vedenie mi už ale neponúklo hráčsky kontrakt, aj z obavy návratu toho zranenia. Ale to nikdy neviete, môže sa, nemusí sa vrátiť. Prišla ponuka na post asistenta trénera, tak som si zrátal, koľko mám rokov, koľko by som ešte mohol hrať hokej a rozhodol som sa, že skúsim trénerský chlebíček. Ale oficiálne som ešte kariéru neukončil, ani to nechcem zatiaľ robiť. Nikdy neviete, čo sa stane."

Na lavičke si si to vyskúšal už v minulej sezóne. Aké to pre teba bolo? Zrazu iná pozícia, vzťah medzi hráčmi a tebou sa zmenil. Jeden deň kolegovia, kamaráti, druhý deň, nechcem povedať, šéf, ale určite to bolo iné.

„Áno. Bolo to určite niečo nové, niečo, čo som dovtedy ešte neskúsil. Pre mna bolo najzaujímavejšie, že prvé dva, tri zápasy som sa na tej striedačke hľadal. Nevedel som, čo si mám všímať, na čo sa pozerať, či na hru, či na chalanov, ich správanie, reakcie, alebo na súpera. Z mojej strany tam bol veľký zmätok, taký vnútorný. Nevedel som, čo je vlastne mojou úlohou. Ale postupne, aj za pomoci Tonda, som sa do toho dostal. Myslím si, že práve to bolo výhodou, že s chalanmi som bol ešte akoby spoluhráč, ale už v inej pozícii. Boli otvorení, aj feedback od nich bol taký, že sa im to páčilo. Komunikácia či celkovo pomoc v zápasoch. Aj naďalej sa budem snažiť udržať si ten správny vzťah s hráčmi, veď vekovo som im plus-mínus najbližšie z toho trénerského pohľadu. Mojou úlohou bude určite byť medzi hlavným trénerom a kabínou akýsi prostredník."

Minulá sezóna bola zvláštna, aká bude nová?

„Ťažko predikovať niečo pred ňou. Káder vyzerá solídne. My sme veľmi postrádali strelcov, preto prichádzali prehry. Nedokázali sme dať dostatočný počet gólov. Myslím si, že teraz Samo Buček s Čibinom plus Tomáš Hrnka a aj ostatní by mohli góly dávať. Ak to bude aj v realite, na ľade tak, ako to vyzerá na papieri, mohla by to byť dobrá sezóna. Minimálny cieľ, ktorý bude určite prezentovať aj vedenie klubu, bude play-off. No vravím, je to ťažké predikovať dopredu. Uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Či vydržia všetci hráči zdravotne, či budú všetci stotožnení so systémom, tam je veľmi veľa faktorov."

Plus vyrovnanosť ligy.

„Presne tak. Nebudujeme len my, aj iné mužstvá sa snažia posilniť. Fanúšikovia a aj my vidíme, či chceme, alebo nie, že každý rok sa liga skvalitňuje, zrýchľuje, začína tam byť taký menší progres smerom dopredu."

Ty si s hokejom precestoval svet. Skvalitňuje sa naša liga aj v porovnaní so zahraničím?

„Ako som povedal, veľmi pomalými krokmi ideme dopredu. Strašne zaostávame v technickej stránke, vybavením zimných štadiónov, aj čo sa týka ľudí, ktorí pracujú okolo mužstva. V iných ligách je veľký počet ľudí v tom staffe, tíme, ktorý robí pre mužstvo, čo sa týka PR, marketingu, kamerového systému, video kouča... V tomto smere sa s akoby veľkým svetom ešte nemôžeme porovnávať. Ale tým herným štýlom a rýchlosťou už začíname. Nehovorím, že sme konkurencieschopní v každom zápase. To ukazujú aj stretnutia Ligy majstrov, kde naše mužstvá ťahajú za kratší koniec a zápasy sú jednoznačnejšie pre súperov zo zahraničia."

Dokedy budeš dýchať morský vzduch?

„K tímu sa pripojím 31. júla. Chalani začínajú o týždeň skôr na suchu. Ja vybehnem až na ľad. Prvý tréning bude určite kostrbatý. (Smiech.)"