Miro, so sezónou asi v klube nie ste spokojní. Viete vypichnúť jednu hlavnú chybu, alebo ich vidíte viacero?

„Kto robí, robí chyby. Až čas ukáže, či boli rozhodnutia správne alebo nie. Nikto z nás neurobil chyby úmyselne. Navyše v športe nemáte nič isté. Niekedy závisí celkový úspech či neúspech na veľmi tenučkej hrane. V ostatnej sezóne to bolo jednoducho tak, že väčšina vecí sa preklopila na tú negatívnu stranu. Napríklad už len príchod takého hráča ako bol Kris Versteeg sa napokon skončil jeho nešťastným zranením.“

Ako dnes vyzerá bežný pracovný deň v klube?

„Snažíme sa dodržiavať všetky karanténne opatrenia a minimalizovať osobný kontakt. Inak je to v podstate rovnaký neustály kolotoč zháňania financií.“

Spôsobil záver sezóny finančný výpadok, ktorý teraz musíte niekde hľadať?

„Samozrejme. A to sa ani nebavím o možnom príjme zo vstupného. My skôr bojujeme o peniaze, ktoré sme mali dohodnuté alebo priamo podpísané. Nielen športové kluby, ale všetky podniky či samosprávy sa ocitli zrazu vo veľmi zložitej situácii, takže je to náročné pre každého. Mesto zastavilo všetky dotácie určené športovým klubom. Otázne je plnenie zo strany Pro-hokeja.“

Mala by prísť  pomoc pre kluby zo strany SZĽH?

„Jednoznačne. A to čím skôr. Má na to prostriedky. Ak nezachráni kluby pred rozpadom, zanikne aj samotný zväz. Po MS 2011 ešte za p. Širokého a p. Nemečka bola veľká časť zisku rozdelená klubom. Po minuloročných MS nedostali kluby zatiaľ ani euro. Teraz nie je čas na rôzne rozvojové projekty, o ktorých zmysle by sa dalo diskutovať. Ide o holý život pre hokejové kluby na Slovensku.“

Známe sú scenáre hokejového Slovana, či futbalovej Žiliny. Vy ste neuvažovali nad podobnými krokmi?

„My nie sme taká veľká organizácia ako Slovan či futbalová Žilina. Ľudí, čo sa starajú o celý klub vrátane mládeže a prevádzky celého zimného štadióna spočítam na prstoch jednej ruky. Už dávnejšie sme dohodnutí na utlmenom režime s minimálnymi, až dokonca nulovými nákladmi.“

Prebiehajú aj nejaké rozhovory s hráčmi ohľadne vysporiadania sa s minulou sezónou?

„So všetkými hráčmi sme sa dohodli za dva dni. Prednostne sme hovorili s legionármi, aby stihli bez problémov odcestovať domov. Chcem sa našim hráčom poďakovať, ako sa k tomu postavili. Napriek tomu, že ani zďaleka nezarábajú toľko ako prvoligoví futbalisti či hráči v niektorých iných hokejových kluboch. Chápu situáciu, v ktorej sa klub ocitol nie vlastnou vinou. Mrzí ma, že prvýkrát po piatich rokoch im mešká výplata. My sme sa vždy snažili k hráčom správať férovo. Nedávali sme im pokuty, nestŕhali peniaze. Ani počas zranení, tak ako sa to tu snažia rôzni „odborníci na hokej“ prezentovať a podsúvať verejnosti. Vždy boli hráčske výplaty na prvom mieste. Snažíme sa zo všetkých síl, aby dostali peniaze, na ktoré majú nárok čím skôr.“

Zasiahlo to všetkých zamestnancov klubu? Meškajú výplaty zamestnancom, či trénerom?

„Ja s Tomášom Chrenkom sme ako tréneri žiadny plat ani nepoberali. Utlmujúce opatrenia sa týkajú úplne všetkých. Bohužiaľ, všetci sa musíme uskromniť a jednoducho doslova iba prežiť tento stav. Myslím, že každý jeden občan na Slovensku zažíva podobnú situáciu.“

Riešite niečo aj smerom k budúcej sezóne? Trebárs oslovenie trénera, hráčov, formu letnej prípravy.

„Všetko je to iba v hypotetickej rovine. Máme svoje predstavy. Hovorili sme s niektorými hráčmi či agentami. Ale dosť ťažko sa s niekým môžete baviť, keď mu neviete povedať, kedy začne príprava, kedy začne liga, či vôbec začne a už vôbec mu neviete povedať, o akej odmene sa vlastne budeme rozprávať. Väčšina z tých lepších hráčov aj tak vždy vyčkáva, či sa mu nenaskytne možnosť odísť do lepšej ligy za lepším zárobkom. Slovan vlani ukázal, že dobré mužstvo sa dá poskladať aj tesne pred ligou. Pokiaľ na to máte financie. Všetku našu energiu momentálne venujeme vysporiadaniu záväzkov z predčasne ukončenej sezóny.“

Inšpirácia Popradom o vypredaní štadióna je pre vás nezaujímavá?

„Nechceli sme ísť touto cestou. Ľudia nedostanú stopercentné odmeny vo svojej práci, množstvo z nich o ňu prišlo alebo príde. Každý má starostí sám so svojou rodinou dosť. Veríme, že keď sa situácia vráti do normálnych koľají, fanúšikovia nám to oplatia pri kúpe permanentiek.“

Veríte, že v septembri sa slovenská liga znova rozbehne?

„Na to je veľmi ťažko odpovedať. Nik na podobné situácie nemá žiadne stopercentné vzorce, nik vám nepovie, ako to naisto bude. Podľa priebežných informácií o vývoji epidémie to ale skôr vyzerá, že nie. Ja len verím, že sa toto všetko raz skončí a ľudia si budú o to viac vážiť, že sa vôbec nejaký šport a hokej hrá. Že sa naň môžem ísť slobodne pozrieť na štadióny. Asi nás to chce všetkých naučiť k väčšej pokore, uvedomiť si, ako sme sa mali dobre. Neriešiť malichernosti, ale tešiť sa z maličkostí, ktoré už boli pre nás samozrejmé.“

Viete odhadnúť, v akej finančnej situácii bude Nitra?

„Sám seba pokladám za realistu ku sklonu byť skôr optimistický. Ale teraz to vidím nielen v Nitre, ale v drvivej väčšine športových klubov na Slovensku veľmi čierne a čaká nás boj o prežitie. Najskôr sa z toho bude musieť pozviechať ekonomika, hospodárstvo a potom príde až na rad šport.“

Na záver odbočme od hokeja, zvládate každodennú prítomnosť detí doma?

„Práveže si to užívam, pretože počas sezóny sa im často neviem venovať tak ako by som chcel. Ak som aj doma, nedokážem nemyslieť na hokej. Najmä keď sa mužstvu nedarí. Tak si viete predstaviť, koľko som bol za posledných 6 mesiacov mysľou inde. Teraz v týchto ťažkých časoch si to všetko s mojimi dvoma dcérkami vynahrádzam. Máme stanovený režim a ten sa dodržiava. Dcéry sú v škole našťastie šikovné. Robia mi radosť.“