Nový tréner Nitry: Vpredu bude voľnosť, vzadu prísne pravidlá

Zo zimáku stúpa biely dym, z troch adeptov si vybrali nového trénera. Viesť Nitru po Stavjaňovi je azda ako spievať po Gottovi, do hlavného mesta hokeja, ktoré chce iba úspechy, sa už chystá lotyšský odborník NORMUNDS SEJEJS (54).

Článok pokračuje pod video reklamou

V KHL bol osem rokov generálnym manažérom Dinama Riga, riadil aj Lev a Spartu Praha, Lotyšsko aj ako kapitán reprezentoval na MS a sedem rokov hral na Slovensku a v Česku, čiže dodnes výborne „mluví“.

Historicky prvého „nečeskoslovenského“ trénera Nitry sme v telefóne zastihli doma v Jurmale. „More mám sedem minút peši,“ pousmial sa Normunds Sejejs a pustil sa do exkluzívnej debaty s MY Nitrianskymi novinami.

Ako sa zrodil váš príchod do Nitry?

Dva roky som pracoval v Liepaji. Tiež mestečko pri mori, trochu ďalej od Jurmaly. Klub mal veľké plány s akadémiou, prehováral ma, nech ostanem doma a už necestujem po svete. Na Ukrajine však vypukla vojna a všetko spadlo. Prišli problémy s peniazmi. V Liepaji oznámili, že mužstvo nebude. Neviem, či tam vôbec bude hokej.

Začal som si hľadať angažmán. V Lotyšsku toho príliš veľa nie je. Mal som ponuku z Poľska aj Ruska, do ktorého sa mi aj kvôli vojne nechcelo. Čakal som, čo sa objaví. Nitra prejavila záujem. Začali sme sa rozprávať a ukázalo sa, že s prezidentom klubu Mirom Kováčikom sme pred dvadsiatimi rokmi spolu hrali za Trenčín, bol to dobrý chlap do partie. Veľmi rýchlo sme sa dohodli. Za pár dní. Otázka znela, či rozprávam česky alebo slovensky. A rozprávam, keďže som v oboch krajinách hral. Potrebujem iba trochu praxe, keďže v posledných rokoch som viac rozprával po rusky.

Kováčik a Chrenko razia filozofiu útočného hokeja a nasadzovania mladých hráčov. Súhlasíte s ňou?

Áno. Mladí hráči pre mňa vôbec nie sú problém – V Liepaji som posledné dva roky pracoval s tímom, ktorého polovicu tvorili juniori.

Takisto preferujem útočný hokej. Páči sa mi, keď útočníci vpredu nemusia hrať podľa prísnych pravidiel. Naopak, v obrane treba byť prísnejší. Každý musí vedieť, čo a ako má robiť a kedy má kde byť. Určite chcem, aby sa obrancovia zapájali do útoku. Bez toho to nejde. Moderný hokej už nie je o útočníkoch a obrancoch – každý musí vedieť hrať všade. Iba brankár je výnimka (úsmev).

Čo viete o Nitre a fanúšikoch?

O meste veľa nie. Viem, že patrí k najväčším na Slovensku. S klubom sa pomaly zoznamujem. Pozerám si zápasové highlighty. Za asi týždeň-dva prídem do Nitry a na všetko sa pozriem trochu presnejšieA fanúšikovia? Tiež som ich ešte nevidel. Počul som, že patria k najlepších fanúšikom na Slovensku. Neviem, či je to pravda. Musím sa o tom presvedčiť sám.

Aké máte znalosti o slovenskej lige?

Hrá ju dvanásť tímov a viem, že aj niektoré celkom dobré. Slovan a Košice vždy boli favoriti, Zvolen nehrá zle. Oveľa viac toho neviem. Budem mať čas sa so všetkým zoznámiť. Dnes však už každý vie hrať hokej a vždy rozhodujú maličkosti.

Je to zrejme tlak, prísť do Nitry po Antonínovi Stavjaňovi, jednoznačne najúspešnejšom trénerovi histórie klubu...

Stavjaňu poznám ako dobrého hráča, ktorý už dlhšie trénuje. Samozrejme, vážim si, ako pracoval. A nie iba teraz, veď do Nitry sa viackrát vracal.

Žiadny tlak však necítim a ani si ho vôbec nechcem všímať. Každý v klube urobil dobrú prácu a výsledok, ale to všetko už je história. Poďme sa pozerať dopredu. Tlak bude aj z toho, že mužstvo hralo finále. Musíme sa snažiť a pracovať, aby sme znovu prišli do finále.

Vedenie skladá káder, z veľkej časti je hotový. Prinesiete aj vy tipy na hráčov?

Rozprávame sa o tom, mám nejaké tipy. Chcel som obrancu-praváka do presilovky, možno Kanaďana. Útok je už viac-menej postavený, teraz hľadáme hráča do defenzívy. Aj ja mám na to svoj názor, ale nechcem prísť na prvý tréning a z ničoho-nič všetko hneď meniť. Budú tréningy a prípravné zápasy, postupne začneme pracovať.

Budete spolupracovať s asistentom Dušanom Milom. Je to majster sveta a veľká postava nitrianskeho hokeja. Poznáte sa?

Sledoval som ho, keď reprezentoval. Ako o hráčovi o ňom viem veľa. Osobne sa ešte nepoznáme, ani trénersky, ale na to bude čas. Kováčik a Chrenko mi na Mila ako človeka dali výborné referencie. Nebude problém nájsť spoločnú reč.

Váš krajan Filips Buncis sa výborne uviedol v Nitre, ale ešte nie je oficiálne isté, či ostane v novej sezóne. Budete na to dbať?

Viem, že v Nitre zrejme zostane, ale viac o tom nemôžem povedať. Filipsa však nepoznám, iba jeho otca. Videl som ho asi iba v jednom zápase za Rigu, hral štvrtú lajnu. Viem, že je veľký a dravý, ale nič viac o Buncisovi neviem. A možno je to aj dobre – začne na nule a bude musieť presvedčiť o svojej kvalite. Počul som, že je dobrý, ale pre mňa neexistujú žiadne reči, iba to, čo ukážeš na ľade. Nemám obľúbeného a neobľúbeného hráča. Ukáž, čo vieš na ľade a to znamená všetko.

Ste tréner s tvrdou rukou alebo demokrat?

Kedysi som bol veľmi prísny a tvrdý. Časom sa ale všetko mení a celá filozofia hokeja tiež, a to aj ohľadom práce s hráčmi. Bol som na trénerskom seminári na majstrovstvách sveta a veľa sa rozprávalo o vzťahoch a komunikácii medzi trénerom, hráčmi a kapitánom. Samozrejme, na ľade a v šatni musí byť poriadok a každý musí vedieť, čo má robiť. Niekedy sa s hráčmi príliš nerozprávalo. Dostali úlohy a museli ich splniť, to bolo všetko. Teraz sa s mužstvom treba viac rozprávať. Stal som sa teda demokratickejším trénerom. Už nie som taký tvrdý. Ale keď je treba, tak viem byť tvrdý (úsmev).

V roku 2013 vás ruské médiá označili za najlepšieho generálneho manažéra v KHL. Teraz sa vidíte ako tréner?

Po hráčskej kariére som začínal ako tréner. Do Lotyšska som dostal pána trénera Šuplera, ktorého som si pamätal ešte z Trenčína. Viac som pôsobil ako manažér, v KHL som skladal mužstvo. Ale aj ako manažér som chodil na tréningy a niekedy aj na ľad. Trénovanie nie je pre mňa žiadna veľká neznáma.

V posledných troch rokoch ste pôsobili v Uzbekistane a lotyšskej Liepaji. Dá sa tvrdiť, že ste si oddýchli od veľkého hokeja?

Nedá. Hokej sa hrá všade. Rozdiel je iba v kvalite hráčov, všetko ostatné je úplne rovnaké. V Liepaji sme postavili dobré mužstvo, mohli sme mať sedem cudzincov a ísť na majstra. V dvoch prvých lajnách boli Rusi, ale prišla vojna a týždeň pred play-off im federácia zakázala hrať. Zostal som bez šiestich lepších hráčov. Bojovali sme s juniormi a šiesty zápas semifinále prehrali v predĺžení.

Vaši 21-roční synovia-dvojičky Nauris a Nils reprezentujú Lotyšsko a hrajú vo Švajčiarsku. Zvážite ich priniesť do Nitry?

Majú švajčiarsku licenciu, neberú ich ako cudzincov. Skončili im zmluvy, rokujú o nových. Možno so mnou prídu v lete do Nitry a začnú trénovať. Uvidíme, nechcem predbiehať. Ale prečo nie? Nebolo by to pre mňa ľahké, ale nerobil by som z toho veľkú hlavu. Všetko je možné.

V Nitre pôsobili Lotyši ako Mariss Jass a Arturs Irbe. Rozprávali ste sa s nimi o klube?

S Marissom áno. Dobre pozná Tomáša Chrenka a Mira Kováčika.

A Irbe? Keď sme spolu hrali za reprezentáciu, v hoteli sme vždy bývali na jednej izbe. Teraz sme sa asi už desať rokov nevideli, nezavolali si. Asi starneme (úsmev).

V Nitre ste viackrát hrali za Slovan a Trenčín, raz prišlo aj 4 208 divákov a v sezóne 2003/04 pobili ste sa s Kolníkom. Pamätáte si na to?

Vôbec si to nepamätám. Pobil som sa s Kolníkom? To je pre mňa novinka (úsmev).