O symbolickom odkaze, nočnej Nitre, novom štadióne, reťazi a zmluvách s Tomášom Chrenkom

Veľa ľudí v Nitre nosilo v hlave osobný sen a síce zažiť titulový zápas v domácom prostredí. Tiež ste k nim patrili?

„Áno, presne. Ten titul získaný pred ôsmimi rokmi vonku bol super, hlavne domáce privítanie. Ale snívali sme aj o domácom. Páčili sa mi oba. A určite to chceme znova zopakovať.“

Splnili domáce titulové oslavy vaše osobné očakávania a predstavy, ktoré ste v mysli nosili?

„Asi áno. Tie pocity boli nádherné. Verím, že sa to ešte v budúcnosti podarí.“

Čo vlastne nasledovalo, keď sa puk v predĺžení ocitol za bránkovou čiarou?

„Sedel som za našou bránkou a prvé objatie bolo s manželkou. Na začiatok predĺženia sa presunul môj otec z B tribúny ku nám. Stál tam vedľa nás, takže druhé objatie bolo s ním. Potom, samozrejme, aj s Mirom Kováčikom, jeho manželkou, partnermi a sponzormi.“

Utekali ste na ľad?

„Taký naozaj rýchly útek sme mali v Bystrici, kde sme mali hore skybox. Vtedy to pocitovo trvalo dlho, teraz sme boli na tom inak. Presunuli sme sa, keď nastala vhodná chvíľa.“

Váš otec bol dlhé roky funkcionár klubu, aj pre túto staršiu generáciu to bol zrejme výnimočný moment. Ste rád aj zaňho, že to zažil?

„Samozrejme. On je skutočne intenzívny fanúšik, ktorý nadáva o stošesť, keď sa niečo nedarí. Ale teší sa o to silnejšie, keď niečo vyjde. Videl som, že je šťastný a to ma tešilo.“

Ceníte si oba tituly rovnako?

„Rovnako, správne. Prvý sme získali v našej premiérovej sezóne a dodnes na to spomíname veľmi radi. Aj pri týchto oslavách sme si zaspomínali. Znova sme zažili nezabudnuteľné chvíle.“

Verili ste už po góle Bučeka, že je hotovo?

„My sme v tomto špeciálni, takže som sa triasol, ako vždy, do poslednej sekundy. Aj keď sme dostali presilovku, ešte som vedel, že času do konca zápasu ostalo veľa. Ale v play-off sme mali odolnejšie mužstvo. Veril som teda, že sa to odohrá tak ako s Michalovcami a znova to zvládneme. A nakoniec to bolo rýchle. Dokonca musím povedať, že konkrétne Gilla a Kousu som ešte pred sériou prosil, aby vyhrali finále 4:0. Chcel som čo najskôr cestovať do Fínska na MS 18, kde hrá syn. Obaja povedali, že ok, boss... No a splnili to. I keď až takú rýchlu sériu som nečakal, to bolo skôr prianie ako reálne predpoklady.“

Viete, čo bolo napísané na obrazovke kocky, keď dal Bubela gól?

„Netuším. Kocku málokedy sledujem. V tom momente som sledoval úplne iné veci a nie som delegát (s úsmevom).“

Presne v čase gólu svietilo na kocke „potom dáme ešte jeden,“.... a o sekundu neskôr preskočilo na „a postavíme štadión“. Dá sa to brať ako určitá symbolika, ktorá sa spojila s týmto výnimočným okamihom?

„Bolo by to pekné a verím, že titul pomôže tejto veci. Samozrejme, my na tom pracujeme už dlhšiu dobu, pár významných hostí sme mali na  štadióne aj počas play-off. Po titule sme stihli jedno sedenie s vedením mesta a to nám tiež deklaruje podporu. Verím tomu, že spoločnými silami teda na úrovni mesto, župa a štát to zvládneme.“

Akých významných hostí v hľadisku myslíte?

„Menovať budem iba pána Petra Kmeca, ktorý má na starosti Plán obnovy a je podpredsedom vlády.“

Keď už aj primátor Marek Hattas si trúfol na prekrikovanie s fanúšikmi o téme nového štadióna, to vyzerá ako veľký posun v tejto téme, či nie?

„Je to téma, na ktorej by sa mali zhodnúť všetci naprieč politickým spektrom. Či už to bude samospráva, alebo štát. Infraštruktúra nás brzdí nielen čo sa extraligy týka. Máme v našom klube vysoké množstvo detí, ktoré chcú hrať hokej, no chýba nám ľad. Nitra potrebuje nielen nový hlavný štadión, ale aj ďalšie plochy na rozvoj mládeže, takisto na korčuľovanie pre školy, škôlky a širokú verejnosť.“

Spomína sa projekt. V akej je fáze?

„Poopravím vás, projekt to ešte nie je, lebo to sú trochu iné peniaze. Do toho, aby vznikla štúdia realizovateľnosti sme investovali ako klub súhrnne okolo 30 000 eur. Hlavný štadión by mal byť na ploche veľkého parkoviska. Vedenie mesta má záujem nám s tým pomôcť, budeme oslovovať aj ďalších partnerov. Títo všetci nám môžu pomôcť k tomu, aby vzniklo to, na čo sa pýtate v otázke. Teda reálny projekt, s ktorým by sme chceli obiehať kompetentných ľudí, ktorí by mohli vyskladať kompletný balík peňazí na výstavbu novej arény.“

Koľko taký projekt stojí?

„Všetko ide hore. Taká aréna, keď už teda má nejako vyzerať, by pár rokov dozadu vyšla na 30-40 miliónov, dnes sa bavíme asi o sume 50-60 miliónov, projekt bude asi 10% z tejto sumy. Máme skúsenosť s projektom hokejovej haly pre akadémiu na Slančíkovej, čo je projekt župy, a ten stál 400 000, alebo 500 000 eur. Toto bude podobná suma, i keď ja nie som úplný odborník.“

Aká je ideálna kapacita vo vašich očiach?

„5 500. Kapacitu budeme vedieť obmieňať podľa toho, aký veľký sektor urobíme pre fanúšikov na státie. Chceme, aby ten štadión bol kultúrny, pekný, moderný a hlavne plný. Podobné kapacity ako 12 000, či 13 000 nemajú v Nitre význam.“

Je koniec apríla 2024. Zaznie teraz váš osobný odhad dátumu takého projektu?

„Najprv sa musia vyskladať financie, potom sa môže vyhlásiť verejné obstarávanie na nakreslenie projektu. Viem, že projekt akadémie sa kreslil 9 mesiacov. Je to teda otázka roka určite. Možno aj viac. Ale zase, môže to byť aj rýchlejšie, ja v tejto otázke nie som až tak doma ako Miro.“

Tak poďme na športové veci. Počas play-off chýbalo video na striedačke. Zmenili ste to až počas finále. Do novej sezóny to tak ostane?

„Rozmýšľame, že to tam bude nastálo. Teraz sme nechceli už nič podceniť.“

Zaujímavý príbeh má Mikko Kousa, ktorý takmer končil kariéru, nakoniec je majstrom, hoci dlho predlho sa vracal do zostavy, ale čakali ste a teda mu aj verili.

„Na Mikka sme v prvom rade mesiac čakali, kým sa len rozhodol zobrať našu ponuku. Je to skúsený obranca, vie prihrať, aj dať gól. Ale rýchlo sa u nás zranil na dlhý čas a nevyzeralo to s ním dobre. Zranil si koleno, doktor mu odporučil, aby si ho nechal vyčistiť, lebo nemôže zaťažovať jeho už trikrát operované bedrové kĺby. Tréneri boli v jeho prípade skeptickí a rozmýšľali sme, ako situáciu s dôležitým legionárom obrancom riešiť. Ja som s ním mal v tom čase zranenia niekoľko rozhovorov. Povedal mi, že kariéru nebude končiť s tým, že je zranený. On mi stále opakoval, aby sme počkali a ideme na titul. Toto mi často opakoval. Nevyzeralo to tak, že by mal pravdu ( s úsmevom). Keď sa vrátil na ľad, trochu ešte kríval. Bol tu navyše bez rodiny, takže na chvíľu bol aj vo Fínsku, ale je to profík. Jeho hokejové IQ mu pomohlo v návrate, postupne sa dostával aj do požadovanej fyzičky. Nakoniec bol dôležitým dielikom úspešného tímu.“

Presviedčal vás, aby ste iného obrancu nepodpisovali?

„Ja som mu veril, že to bude dobré. Cítil som z neho, že to nechce ukončiť takto. Hokejista je on vynikajúci. Svojim deťom sľúbil, že donesie do Fínska zlatú medailu, ale narazil na problém. Niekde v nočnej Nitre o ňu prišiel (s úsmevom). Keďže už odletel, dal som mu teda svoju, aby deťom splnil sľub. Teraz asi nejaké doobjednáme, ale ešte si počkám, či sa neobjavia aj iní so stratenými medailami. Uvažujeme aj o majstrovských prsteňoch.“

Čo bude so Samom Bučekom?

„Má zmluvu ešte na ďalšiu sezónu a malého čerstvo narodeného syna. Ja si myslím, že ešte rok by mal pracovať na svojom rozvoji, aby bol pripravený na lepšie ligy. Takže verím, že Samo ostane v Nitre.“

Brankárska dvojica?

„Kašíkovi platí zmluva na nový ročník. Boli sme veľmi spokojní aj so Samim Aittokalliom, i keď jeho zmluva skončila. Ešte si to vyhodnotíme. V play-off možno rozhodlo aj to, že sme mali dve jednotky. Celkovo sme mali v bránke veľkú kvalitu.“

Opcie majú aj Bubela a Okoličány, tak?

„Majú a už sme si ich aj uplatnili.“

Gatesovo zranenie dnes viete komentovať?

„V poslednom zápase základnej časti dostal bodyček a sťažovali si na príznaky otrasu mozgu. Celý čas sme s ním boli v kontakte a potom sa zapojil aj do tréningov,  ale hrať mohol až od finále. Pred odchodom do Spišskej mal žalúdočné ťažkosti. Dva posledné zápasy doma mohol už hrať plnohodnotne, ale tréneri sa rozhodli, že bude čakať na prípadnú šancu. Tá nakoniec nestihla prísť.“

Kedy sa rozhodne o novom trénerovi?

„V budúcom týždni sa tréner Stavjaňa stretne s pánom Grossom v Prahe. Podľa toho sa veci pohnú ďalej.“

Máte plán B?

„Rozprávali sme sa ešte počas série s Popradom. Počas nej Tondo prejavil záujem pokračovať. Ďalšie alternatívy sme automaticky uzatvárali. Potom trochu zmenil postoj, chcel sa v Prahe stretnúť s ľuďmi  a momentálne je to teda otvorené.“

Komu vlastne pokračujú zmluvy mimo medializovaných hráčov ako boli Jackson, Lacka, Čederle, či Bača?

„Stacha, Vitáloš, Pobežal, Hrnka. Fero Gajdoš odchádza do Česka. Bez zmluvy je Braňo Mezei, ale s ním to bude formalita. Veľký záujem ostať má aj Alex Cotton a pravdepodobne sa dohodneme. Filip Bajtek tu žije, my ho chceme, ja si ani neviem predstaviť, že by odchádzal.“

Robo Bačo?

„Boli sme s Košicami dohodnutí, že nám ho nechajú v prípade nášho záujmu. O tom sa ešte poradíme. Ja môžem povedať, že ak si odmyslím fauly, tak priniesol tomuto tímu to, čo sme od neho presne čakali. Je to mladý chalan a verím, že by sa mohol zlepšovať.“

Kde skončí reťaz pukov?

„Málokto asi vie, že počas celého play-off bola v kabíne omotaná okolo malej repliky pohára z roku 2016. A ten malý pohár sme do kabíny priniesli pri jednom z dvoch veľkých pohovorov, ktoré sme mali s kádrom. Ak si to dobre pamätám, ten pohár sme tam dali na začiatku kalendárneho roka a tímu sme tak aj vizuálne pripomenuli, o čo vlastne hrajú. Lebo asi potrebovali vedieť, o čo tu ide. Úplne súhlasím s tým, že tá reťaz sa stala veľkým symbolom tohto titulu a poradíme sa aj s Mirom, kde bude jej miesto. Možno v kancelárii u prezidenta, možno niekde vo VIP priestoroch. Je to veľmi cenný suvenír, ktorý musí mať dôstojné miesto.“

Napríklad v Sieni slávy nitrianskeho hokeja.

„My sme vieme predstaviť veľa dobrých nových vecí, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť, aj toto. Ale na to potrebujeme reprezentatívne miesto, novú arénu.“