Po sezóne o sezóne s Miroslavom Kováčikom

Ako hodnotíte sezónu?

Bola veľmi náročná. Najmä psychicky. Ambície sme mali vyššie. Výsledky v prvej polovici ligy neboli dobré. Vrchol nastal v najväčšej kríze z konca októbra až do začiatku decembra, kde sme stratili veľa bodov a preto museli do konca bojovať o záchranu. Druhá polovica už bola výsledkovo taká, ako sme si predstavovali od začiatku, ak by sa tabuľka robila z nej, boli by sme do tretieho miesta.

Liga bola veľmi vyrovnaná, bodový rozdiel medzi prvým a posledným bol asi najmenší v histórii. Obaja lanskí finalisti skončili vo štvrťfinále. V play-off sme si užili radostné chvíle pri postupe cez kvalitný Poprad. Nezabúdajme na víťazstvo v Kontinentálnom pohári. V klubovej histórii už bude zapísané navždy. Veľmi si ceníme, že sme splnili tento predsezónny medzinárodný cieľ.

Čo by Nitra musela mať, aby napokon cez Košice postúpila do semifinále?

Väčšiu kvalitu na pozíciách rozdielových hráčov. Napriek tomu sme mohli pri troche šťastia vyhrať viac zápasov a pomýšľať na postup. Prvý duel sme nehrali dobre, prejavila sa neskúsenosť viacerých hráčov. Všetky ďalšie však boli vyrovnané a lámali sa na detailoch. Je už azda prekliatie, že s Košicami sme v play-off nikdy nevyhrali predĺženie ani nájazdy. V roku 2014 nás to stálo titul. Keby sme to teraz v druhom zápase zvládli, vracali by sme sa domov so sériou 1:1. Tretí duel sme vyhrali a v našich silách bolo zvládnuť aj štvrtý. V piatom zápase sme dokonca dvakrát viedli a v posledných pätnástich minútach mali veľký tlak. Košiciam sme boli absolútne dôstojným súperom. Ukázala sa mimoriadna vyrovnanosť extraligy.

Trinásť prehier v rade, mesiac na poslednom mieste, záchrana spečatená až dve kolá pred koncom základnej časti. Čo vás depresívne chvíle naučili?

Pre mňa a Tomáša Chrenka to bolo suverénne najťažšie obdobie vo vedení. Verím, že tak skoro už také nezažijeme. Rozmýšľali sme nad všetkým možným, nechceli panikáriť, snažili sa zachovať chladnú hlavu. Zháňali sme hráčov, stálo to kopec peňazí. Som presvedčený, že keby mal ktorýkoľvek tím tak veľa zranených a chorých ako my, bol by v rovnakej situácii.

Tri letné posily sa zbalili ešte do januára, piati hráči prišli aj odišli uprostred sezóny, vyšla až druhá, decembrová, vlna importov (Gill, Green, Elmer). Dvadsať zmien v kádri zdôvodňujete najmä zraneniami. Nie podcenením stavby tímu?

V lete všetci vraveli, ako dobre sme to vyskladali, aj novinári nás tipovali na vrchné priečky. Nemyslím si, že sme podcenili stavbu kádra. Udržali sme väčšinu hráčov z finálovej sezóny, oboch brankárov. Od nových Slovákov sme očakávali, že môžu preraziť ako Holešinský pred dvoma rokmi. Mali lepšie čísla v NCAA ako on, no taký progres nezaznamenali.

A že sme spravili dvadsať zmien v kádri? To znie, ako keby sme ťahali hráčov z klobúka. Nesúhlasím s touto optikou. Opakujem, všetko malo svoje príčiny, posilami sme nahrádzali zranených, keď sa vyliečili, prirodzene sme tím museli upravovať znovu, nemohli sme mať tridsať hráčov. Najväčší problém bol v extrémnom množstve zranení, začalo sa to už v príprave a v novembri maródili naraz až desiati hráči.

Očakávali sme, že Bajtek a Hrnka budú ťahúni, no 70-80 percent sezóny vynechali. Dlho sme hľadali náhradu za Prapavessisa, ktorý sa zranil už po prvom prípravnom zápase. Trh bol však veľmi uzavretý, neboli v ponuke takmer žiadni hráči. Priniesli sme obrancu z AHL, veľa takých príchodov dovtedy na Slovensku nebolo. Takisto útočník Duke.

Rozdiel v lige bol vo výkonnosti cudzincov a Slovákov, ktorí sa mali profilovať ako lídri. Legionári ich jednoznačne zatienili. Mám na mysli všetky tímy. Pre náš hokej a slovenských hráčov to nie je dobrá vizitka.

Žiaľ, ukázala sa realita nášho hokeja. Top Slováci, ktorí sa jednou-dvoma dobrými sezónami ukážu v extralige, odchádzajú do zahraničia a nie je v našich silách ich každoročne nahradiť. Nemáme takú širokú základňu kvalitných slovenských hráčov. Preto hrali vo všetkých mužstvách extraligy prím kvalitní legionári a my sme ich na začiatku ligy nemali.

A mladí Slováci z obáv klubov z priameho zostupu svoje miesta stratili...

Je mi smutno, že zväz nepočúva ľudí z klubov, ktorí robia hokej. Hovoril som to už vlani – zadefinujme si priority. Ak je ňou výchova mladých hráčov, kluby potrebujú priestor na koncepčnú prácu s nimi. Priamy postup a zostup je v priamom rozpore s tým. Tento nezmyselný predpis zariadil, že napríklad  Molnár odišiel do kanadskej juniorky a Pekarčík nedostal veľa príležitostí. Aby sme mali široké podhubie, potrebujeme si vychovať veľké portfólio nových mladých slovenských hráčov. Nie len hráčov do dvadsať rokov, ale silnú generáciu 22-25 ročných. Jedna kvalitná generácia nám v lige už pomaly bude končiť. Mali by sme ísť fínskou cestou. Odporúčal nám to svojho času na našom zväze pracujúci odborník Jukka Tiikkaja. Fíni majú uzavretú najvyššiu ligu, druhá najvyššia prioritne vychováva hráčov do 25 rokov a nepostupuje sa z nej. Fíni sú olympijskí víťazi a majstri sveta z posledných šampionátov. Koniec koncov, takýto systém môžeme nájsť aj v NHL, KHL či ICEHL.

Už pred sezónou ste pre hráčske požiadavky po striebre 2022 či infláciu avizovali najdrahší tím v histórii klubu. Ako podstatne sa vplyvom zmeny trénera a dvadsiatimi  hráčskymi predražil?

Bez ohľadu na dopĺňanie tímu sme už pred sezónou mali najvyšší rozpočet na mužstvo za posledných osem sezón. Napokon narástli výdavky oproti minulému ročníku na hráčsky káder o 50 percent. Hráčov sme počas zranení a chorôb platili v plnej výške. Na ich miesto sme však museli zohnať iných. V predošlej sezóne sme tieto výdavky nemali, zranenia sa nám vyhýbali. Kvôli priamemu zostupu náklady zdvihlo viacero klubov, nie iba my. Táto situácia však nie je dlhodobo udržateľná, najmä v dobe po covide a v energetickej kríze. Šťastím tejto sezóny bolo, že nám pomohli financie z NHL zmlúv za Sýkoru a Nemca.   

Extraligu zachránili famózne výkony Libora Kašíka. Pôvodne bol iba na mesačnom hosťovaní. Ako ste dokázali nájsť spoločnú reč so Zlínom i českým brankárom o novej zmluve do konca sezóny i na ďalšie dve? Stal sa Kašík najlepšie plateným hokejistom Nitry?

Je ohodnotený adekvátne výkonom.mOtvorene treba povedať, že výkony brankárov Honzíka a OˈConnora neboli také ako vlani, no na minulú sezónu nenadviazali ani iní hráči. Prvotné mesačné hosťovanie Kašíka bolo hotové rýchlo. Už po prvých zápasoch sme prejavili záujem, aby ostal do konca sezóny. Rokovania so Zlínom boli jednoduché a férové, skomplikovali ich však agenti. Už to vyzeralo tak, že Libor tu nezostane. Našťastie, na poslednú chvíľu sme to zvrátili k spokojnosti všetkých strán.

Nitra síce s vami a generálnym manažérom Tomášom Chrenkom na lavičke postúpila do finále Kontinentálneho pohára, no v extralige začala šnúru trinástich prehier. Nebola chyba tri týždne (medzi odvolaním Sejejsa a návratom Stavjaňu) nemať typického hlavného trénera?

Chceli sme mať trénera čo najskôr, no tí, o ktorých sme mali záujem, sa nevedeli uvoľniť spod zmluvy. Ak to však odľahčím, Stavjaňa prišiel aj vďaka tomu, že sme tri týždne počkali. Najprv bol totiž „Tondov“ návrat pre jeho osobné dôvody nemožný.

Boli ste blízko k dohode s Alešom Totterom z Prostějova?

Áno, ale nedokázal sa uvoľniť spod zmluvy.

A spomedzi slovenských trénerov?

Netajím, že sme mali záujem o Miroslava Mosnára. Takisto bol pod zmluvou.

Opotrebovanosť, potreba iného spôsobu vedenia tímu a nezhody s manažmentom pri pohľade na niektorých hráčov. Aj tak Antonín Stavjaňa argumentoval svoj lanský koniec v Nitre. Boli toto prekážky, ktoré ste pri trénerovom decembrovom návrate museli prekonať alebo nie?

Nebolo treba prekonávať žiadne prekážky. Vlani sme sa rozišli v dobrom. Už v prvých kontaktoch som cítil, akoby „Tondo“ ani neodišiel. Sme priatelia. Akési nezhody sa iba zbytočne nafukovali. Už pred rokom som povedal, že vylučujem akékoľvek konflikty medzi vedením a Stavjaňom. Naopak, bodaj by každý tréner na Slovensku mal na prácu taký pokoj ako má on v Nitre.

Stavjaňa tentoraz nediktoval tímu zbesilú ofenzívu, k záchrane zavelil pragmatickým hokejom. Bol v čomsi iný než v minulosti?

Od rvého vstupu do šatne som na „Tondovi“ videl veľkú chuť. Energickosť na hráčov zapôsobila. Žiaľ, boli sme azda jediný klub na svete, čo po výmene trénera prehral šesť zápasov. Kríza sa vtedy zdala až neuveriteľná. Sami seba sme sa pýtali, čo ešte máme zmeniť. Napokon sa trpezlivosť vyplatila. Stavjaňa priniesol svoj zvyčajný systém. Učesal herný prejav. Boli sme naučení hrať ofenzívne, možno až živelne, no tentoraz boli hráči v inom rozpoložení. Na veľmi ofenzívny hokej sme nemali takú kvalitu. A nikdy nie je na škodu vychádzať z kvalitnej defenzívy.

Nitra bola úspešná takmer iba so Stavjaňom a Stavjaňa takmer iba v Nitre. Neviete bez seba žiť? Z kolotoča rozchodov a návratov sa to tak zdá.

„Tondo“ tu zanechal výraznú stopu. Keď odišiel, hľadal sa tréner, s ktorým by sme hrali rovnakým štýlom. Raz ho úspešne nahradil Andrej Kmeč, prišli sme do finále. Keď sa nasledujúca sezóna nezačala najlepšie, Stavjaňa sa vrátil.  Jeho predstava je, že kouč by mal byť pri tíme dva-tri roky. Moja je iná – ak to funguje, nie je dôvod meniť trénera, za príklad dávam Fergusona v Manchestri United. Doba už nie je ako kedysi, že hráči boli desať-pätnásť rokov v jednom klube. Preto sme sa so Stavjaňom dohodli aj na najbližšej sezóne a debatujeme tiež o ďalekosiahlejšej budúcnosti.

Takže „doživotná“ zmluva nemusí byť iba vtip?

Ak bude všetko fungovať, „Tondo“ bude spokojný a my tiež, nie je dôvod sa rozchádzať. Je to ako manželstvo. Už si neviem predstaviť Stavjaňu na inej než nitrianskej striedačke.

Je najväčšou osobnosťou histórie nitrianskeho hokeja?

Hokej v Nitre má bohatú históriu plnú osobností. Stavjaňa jednoznačne patrí medzi najväčšie.

Z klubového webu sú známe iba dlhodobé podpisy Kašíka, Hrnku a Gajdoša, no nepochybujeme aj o ďalších, zatiaľ nezverejnených, nových zmluvách. S kým rátate do budúcej sezóny?

Samozrejme, predstavu spolu s trénermi už máme. Teraz rokujeme s hráčmi i agentmi. Nie všetci hráči si zastali svoje zmluvy. Nie je to len o tom, koho chceme, nespí ani konkurencia. Postupne budeme predstavovať podpísané mená, kto zotrval a taktiež i posily.

Tak aspoň jedno meno – Mezei ešte nechce končiť kariéru, očakávame, že nestarnúceho kapitána podpíšete s radosťou.

Samozrejme.

Zvykli ste stavať na neopozeraných talentoch a rozdielových legionároch. Zvolíte po neúspešnej sezóne iný postoj k tvorbe nového kádra?

Áno. Musíme sa prispôsobiť realite a nezmyselným podmienkam, ktoré nám diktuje zväz. My sme vždy chceli hrať s čo najviac Slovákmi a najmä mladými hráčmi. Ak sa nezmení formát extraligy, prím budú musieť tvoriť rozdieloví cudzinci. V tejto sezóne sme videli, že kto ich nemal, nemohol pomýšľať na najvyššie priečky. Chceme dávať priestor mladým, no prvoradé je, aby sa v Nitre hrala najvyššia súťaž, všetko ostatné ide bokom. Keby sme ju nezachránili, nemali by sme šancu udržať ani talenty. Preto od budúceho ročníka počítame s maximálnym počtom legionárov.

Po každej sezóne, v ktorej Samuel Buček nezažiari, sa bude spomínať jeho návrat do Nitry. Zmluvu v Třinci by však ešte mal mať. Je jeho návrat teda nereálny?

O Bučeka vždy budeme mať záujem. Mali sme aj cez sezónu, tiež pred koncom prestupového obdobia. Třinec si ho chcel ponechať. Ako to bude v budúcnosti, je otázne.

Ak dlhodobo tvrdíte, že vstupné tvorí 30-40 percent klubového rozpočtu, tak zachránili Nitre sezónu aj fanúšikovia? Napriek boju o záchranu ste mali divácky priemer okolo 2 500.

Fanúšikom sa môžeme iba obrovsky poďakovať. Stáli pri nás v ťažkých chvíľach. Je prirodzené, že si zašomrali, ak sezóna nespĺňala očakávania, no vidina čohosi hrozného nás všetkých zomkla a extraligu sme zachránili spoločne. Nitra je bezpochyby absolútny hokejový fenomén. Som veľmi šťastný, že môžem žiť v tomto meste a byť toho súčasťou. Drvivá väčšina hráčov a klubov stále spomína klišé, že hokej robí pre ľudí. U nás sú to spojené nádoby. Hokej v Nitre sa robí nie len pre ľudí, ale aj vďaka nim. Za klubom nestojí žiadny oligarcha alebo mecenáš. Robíme ho s o to väčšou vášňou a srdcom. Dôkazom bola štvrtková autogramiáda. Je úžasné, ako veľa ľudí prišlo napriek nie veľmi úspešnej sezóne. Naši fanúšikovia sú pre nás obrovským záväzkom, pre ktorých sa oplatí robiť hokej v Nitre.

Extraligové prostredie húfne kritizuje rozhodcov, trebárs nejasný meter či priveľa trestov 5+DKZ v play-off, tiež skloňuje ich možnú profesionalizáciu. Váš pohľad?

Dlhodobo tvrdím, že rozhodcov by mal riadiť zahraničný odborník. Nemyslím si, že sú zlí, nie je to ľahká práca. Arbitrom patrí až obdiv. Treba s nimi iba pracovať, vzdelávať sa, ukazovať si chyby. Ako si nevymyslíme nových hráčov, tak ani nových rozhodcov. Profesionalizácia môže byť cesta, no rozumiem aj rozhodcom, že nechcú stratiť zamestnania. Alternatíva by mohla byť v určitej kombinácii.

Ako predseda Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK) musíte mať najlepšie informácie o šumoch s novou extraligou bez Slovana, Zvolena a Michaloviec. Ako horúco sa k nej schyľuje?

Rokovania stále prebiehajú. V tejto chvíli nemôžem vyrukovať s potvrdenými informáciami. Môžem však ubezpečiť verejnosť, že všetky kroky sa robia pre dobro a prospech slovenského hokeja. Aby sme sa približovali vyspelejším hokejovým krajinám a nie sa im vzďaľovali.  Odkedy prevzal riadenie ligy pod seba zväz, nejdeme správnym smerom. Prípad neoprávneného štartu Gašpara v lanskom finále je len špička ľadovca. O veľa veciach verejnosť netuší a my ju tým zatiaľ nechceme zaťažovať. Nechceme žiadne vojny, chceme len pokoj na prácu v kluboch a rovnaké nastavenia, aké sú samozrejmé vo všetkých vyspelých ligách na svete.

Je čosi nové v kauze Gašpar? Takmer pred mesiacom ste informovali, že Arbitrážna komisia vám dala za pravdu a za Slovan hral lanské finále neoprávnene.

Uspeli sme na najvyššom odvolacom orgáne SZĽH, Arbitrážnej komisii. Len pripomeniem, že je volená kongresom, najvyšším orgánom zväzu, tvoria ju právnici s najvyšším právnickým vzdelaním, pri rozhodovaní sa riadi najmä Stanovami SZĽH a je niečo ako Ústavný súd pre slovenský hokej. Proti jej rozhodnutiu sa nedá podať odvolanie. Teda ešte pred mesiacom to platilo.  Výkonný výbor SZĽH (ďalej VV, pozn. red.) prijal mesiac po tomto rozhodnutí nový predpis, proti všetkým demokratickým princípom de facto odobral Arbitrážnej komisii konečnú rozhodovaciu právomoc riešenia sporov a pridelil ju sebe. Navyše prijal uznesenie, že táto nová právomoc VV sa vzťahuje aj retrospektívne na všetky začaté spory. Poviem príklad – ak VV prijme rozhodnutie v rozpore so stanovami, odvoláte sa na Arbitrážnu komisiu a dá vám za pravdu, aj tak bude mať konečné slovo VV.Zdá sa vám to neuveriteľné? Keď sme hovorili o praktikách u nás s českými kolegami, nechápavo krútili hlavami. Nazvali to poľným súdom.

„Na novom štadióne pracujeme viac ako v minulosti a je to naša priorita. Verím, že do leta predstavíme štúdiu,“ povedali ste vlani v máji. Téma však utíchla. Čo je so zimákom nové dnes?

Sme si vedomí, čo sme vlani povedali, cez sezónu sme však mali iné starosti. S novým štadiónom sme nechceli vychádzať pred voľbami a robiť z neho politickú tému. V tomto období sa k nemu vraciame. Klub intenzívne pracuje na štúdii. Keď bude hotová, náš zámer predstavíme verejnosti, pôjdeme za kompetentnými politikmi. Bola by to významná športovo-kultúrna stavba pre celý kraj.