Po striebornej sezóne s Miroslavom Kováčikom

Je po sezóne. Bude teraz reálny oddych?

„Musím povedať, že posledných šesť týždňov bolo psychicky veľmi náročných. Od prvého zápasu v play-off sme vleteli do jedného kolotoča. Bola to neskutočná jazda. Série boli napínavé, vypätie v nich bolo extrémne. Prácu máme stále, aj keď zápasový stres opadol. Je tam kongres, musíme doladiť zmluvy, uzavrieť sezónu, vyriešiť otázku trénera, chystáme predaj permanentiek. Na pár dní si ale potom pôjdem od všetkého oddýchnuť a vstrebať hlavne to playoff.“

Čo chýbalo, aby Nitra na konci dvihla pohár?

„Tých faktorov je vždy viac. Hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi, veľmi tenká. Hlavne v našej lige, popri tom, ako sa liga vykryštalizovala a vyrovnala, je extrémne ťažké dosiahnuť úspech. My sme za finále radi, je to bezpochyby obrovský úspech klubu. Aj keď mužstvo bolo mentálne nastavené až na titul. Verili sme v to. Z môjho pohľadu bol najväčší rozdiel v tom, že pred finále mal Slovan len jednu emočne vypätú sériu. Tú s Košicami. Štvrťfinále ho nestálo veľa síl. Psychických ani fyzických. To bol podľa mňa dôležitý faktor, ktorý sa prejavil v závere našej série. My sme už v prvom kole mali veľmi ťažkého súpera, hrali sme to na sedem zápasov a tých vypätých situácií sme mali od prvého zápasu play-off veľa. Semifinále nebolo iné. Slovan to mal trochu ľahšie a podľa mňa toto bol najväčší rozdiel, ktorý rozhodol o tom, že posledné dva zápasy sa preklopili na stranu súpera. Pre mňa bolo najpodstatnejšie, že chalani veľmi chceli, nepoddali sa a dali do toho všetko. Čo sa týka prístupu, nasadenia a vôle im nie je čo vytýkať. Chalani ukázali charakter, som na nich hrdý. Myslím, že aj oni cítia, že do toho dali maximum. A to je najdôležitejšie. Niekedy to bohužiaľ nevyjde všetko na 100%. Smútok bol obrovský.“

Pred finále presakovali informácie o tímovej viróze, teraz vidieť, že s limitom hral aj Buček. Môžete to špecifikovať?

„Samo absolvoval vyšetrenie, mal v zápästí prasklinu kosti. Limitovalo ho to už od série so Zvolenom, asi od jej polovice. Všetka česť pred ním, že finále hral cez bolesť a napriek hendikepu podával výborné výkony. Bolo to trochu cítiť, no stále bol rozdielový hráč. Aj Aďo Holešinský nebol úplne v poriadku. A čo sa týka virózy. Bohužiaľ, 95% šatne bolo pred finále chorých. V tej trojdňovej pauze pred finále sa ani netrénovalo. Ako tak sa tím zišiel na rannom rozkorčuľovaní v deň prvého zápasu. A v ňom sa to aj prejavilo. Postupne sa chlapci dávali dokopy, niektorí naskočili až na tretí zápas. Mali sme síce plnšiu zostavu, ale príprava nebola ideálna.“

Poďme ku kádru. Isté sú zatiaľ tri odchody. Sú dnes jasné aj ďalšie?

„ Ďalšie nateraz ani nie, sú v štádiu riešenia. Samozrejme, Buček po takejto sezóne pravdepodobne pôjde do zahraničia. Osobne mu to prajem. Verím, že si vybojuje čo najlepšiu zmluvu a želám mu, nech sa mu tam darí.  Ak by sa rozhodol zostať u nás, sme pripravení mu vytvoriť také podmienky, aby bol spokojný. To sa týka aj ďalších hráčov.“

Mená ako Krivošík, či Holešinský sa ešte môžu spájať s Nitrou?

„Platí podobná odpoveď ako v prípade Bučeka. O Raskobovi a Vitálošovi sme vedeli, že pôjdu do Česka, o Balážovi sme to tiež tušili. Čo sa týka Krivošíka a Holešinského, tiež im prajem adekvátny angažmán s dobrou pozíciou v tíme. Ak takú zmluvu nedostanú, rokujeme o tom, že by pokračovali u nás. Budem sa opakovať, obom sme pripravení ponúknuť solídne podmienky. Ja ale hlavne dúfam, že naši fanúšikovia si na to už zvykli, že po každej sezóne nastane prirodzená väčšia či menšia obmena mužstva. Taký je proste hokejový život. Ale vždy keď niečo končí, niečo nové začína. Nová výzva, nové možnosti. Vlani sme skončili piaty, po sezóne odišlo dosť hráčov, ľudia lamentovali, že kto tu bude hrať, nikto tu nezostal a podobne. A vidíte, prišli noví hráči, bola výborná sezóna a skončili sme druhí. S Tomášom sme boli od začiatku presvedčení, že máme veľmi kvalitné mužstvo. Aj keď nás rôzni „odborníci“ podceňovali. Denník Šport nás dokonca pasoval na baráž.“

Čo mladý Sýkora?

„On i Šimon Nemec tu majú podpísané viacročné zmluvy. Bude záležať od toho, kto ich draftuje a aké s nimi budú mať kluby zámery. Myslím si, že pre nich nemá význam, aby išli hrať do zámoria juniorku. To by bol krok späť. Uvidíme, ako sa dohodneme s ich novými NHL klubmi.“

Keď bežný fanúšik začínal rátať, koľko sa zarobilo na vstupnom, padali také priania, že azda sa to prejaví aj na kádri. Aká by bola odpoveď na takéto úvahy ľudí?

„A tento káder bol zlý? Alebo si niekto myslí, že veľmi lacný? Určite nie. Všetky financie sú vždy použité len späť do nitrianskeho hokeja. Otázka je, čo si ľudia predstavujú, ako sa to má prejaviť. Nie je záruka, že vyšší rozpočet prináša automaticky úspech. Je to jeden z predpokladov, ale nie istota. Som osobne presvedčený, že znova budeme mať kvalitný káder. Po úspešnej sezóne si každý hráč vypýta vyššie platové ohodnotenie. Treba finančne vysporiadať túto sezónu, prémie, doplatiť resty za výstroj. My nie sme zástancovia filozofie, že budeme preplácať hráčov, ktorí sa ukážu v konkurenčnom slovenskom klube a potom budeme deklarovať, akí sme dobrí manažéri. Toto nie je naša cesta. Doteraz sme ukázali, že to staviame na odchovancoch a potom na hráčoch, u ktorých vidíme potenciál na zlepšenie. Chceme hráčov vytiahnuť tak, aby sa potom spájali s Nitrou. Preplácanie hráčov z iných klubov nie je naša cesta. V tomto sa filozofia nezmení bez ohľadu na to, či bude financií viac alebo menej. Za 2,5 roka sme všetky peniaze zohnané v ťažkej dobe Covidu smerovali do hráčov. Chceli sme mať čo najvyššiu kvalitu hráčov. Ostatné veci potrebné pre chod klubu, či už je to zázemie, vybavenie alebo oprava pokazenej kocky, išli bokom. Ale do toho tiež musíme investovať. Vďaka peniazom zo vstupného vieme uzavrieť sezónu bez pôžičiek a strát. V lete sa nám bude ľahšie dýchať.“

Kedy bolo pre vás definitívne, že Antonín Stavjaňa v Nitre skončí?

„V priebehu finálovej série. Počas nej som sa ho naposledy opýtal, či si to nerozmyslel. Viedli sme debaty aj predtým. Prezentoval nám svoj názor a ani úspešné play-off to nezmenilo. Vedeli sme o tom. A počas finále to potvrdil. Ale otázku trénera sme cez finále neriešili.“

A teraz?

„Už ju, samozrejme, riešime. Od pondelka.“

Zatiaľ je známe len to, že nový tréner bude Slovák, alebo Čech. Nič viac nepoviete?

„Sedí to. Teraz neviem povedať kto to bude ani kedy. S potenciálnym trénerom musíme absolvovať stretnutia, pozhovárať sa, vyjasniť si filozofiu, štýl hry akým chceme hrať. Nechceme nič uponáhľať. Káder sme aj tak stavali vždy my dvaja s Tomášom. Spoločná príprava na ľade začne v auguste. Čo sa týka letnej prípravy, tú hráčom urobia Dušan Milo a kondičný tréner Miloslav Cebo. Nie všetci chalani ju absolvujú spoločne. Niektorým umožníme individuálnu prípravu.“

V médiách sa znova objavila úvaha o novom štadióne. Tá sa vynára, potom ponára. Ako ju vnímate teraz?

„Je nepochybné, že nový štadión si Nitra zaslúži. Žiadnu rekonštrukciu, to by nemalo zmysel. Za HK Nitra by sme chceli  do začiatku leta predstaviť štúdiu nového štadióna tak, ako si ju predstavujeme my. Naše návrhy sme prezentovali aj na meste hlavnému architektovi. Základom bude vypracovať projektovú dokumentáciu. Len na ňu bude potrebná symbióza viacerých zdrojov. Bavíme sa o stotisícoch. Ale je našou ambíciou dostať sa do tohto štádia. To by bol obrovský posun. Doteraz sa vždy len niečo povedalo, ale nikto nepovedal nič konkrétnejšie. Tak sme sa toho chopili v klube. Už niekoľko rokov sme v kontakte s jedným architektom. On naše predstavy zhmotňuje do reality. Som rád, že táto téma sa už reálne dostala na mesto. Túto myšlienku chceme živiť. Na začiatku to bol sen. A stále je. Ale verím, že ho postupne začneme pretavovať do reality. Možno je to pre niekoho stále nepredstaviteľné. Ale stále budem tvrdiť, že keď sa dokázali štadióny stavať za socializmu, musíme to zvládnuť aj teraz. Štadióny, ktoré majú 50-60 rokov nemôžeme stále len rekonštruovať. V okolitých štátoch sa nové haly dokážu postaviť a to už nehovorím o vyspelejších krajinách západnej Európy. Musíme to zvládnuť aj na Slovensku.“

V zime 2025 bude mať klub 100 rokov. Je takýto darček reálny?

„To je veľmi skoro. Neviem, čo by sa muselo stať. To nepredpokladám. Takýto rýchly horizont to nebude. Ako som povedal, teraz sa chceme posunúť zo štádia sna do štádia projektovej dokumentácie. Už len to bude veľmi náročné. Ale bez nej sa nepohnete. Keď máte projekt v ruke, viete s ním chodiť ďalej. Presviedčať, hľadať zdroje financovania. Ľudia na Slovensku si zaslúžia navštevovať športové a kultúrne podujatia v prostredí zodpovedajúcom 21.storočiu.“