Spokojnosť je len čiastková, je pred nami veľa práce, hovorí tréner dorastencov G. Saliji

Osem výhier v desiatich zápasoch a za Trenčínom celkovo druhé miesto v tabuľke. Také je zatiaľ vysvedčenie dorasteneckého tímu v úvode sezóny. „S umiestnením sme zatiaľ spokojní, ale súťaž sa iba rozbieha. Chceme sa určite držať na horných priečkach a postupne sa zlepšovať. Aj po taktickej a individuálnej stránke máme na čom robiť. Sme s týmito chlapcami dva mesiace a pred nami je veľa roboty. Oni prechádzajú zo žiackeho hokeja na dorastenecký, čo sa predsa len už viac približuje k mužom. Roboty je teda určite dosť. Snažíme sa z týždňa na týždeň hrať lepšie,“ povedal nám tréner dorastencov Garip Saliji. Ako to už býva, vzájomná kooperácia medzi dorasteneckým a juniorským tímom prebieha aj na štarte ročníka 23/24. „Momentálne je v juniorke šesť, možno sedem hráčov ročníka 2007. Aj keď majú dorastenecký vek, už hrávajú juniorku. Naopak, máme na výnimku troch hráčov ročníka 2006, ktorí ročníkovo patria vyššia, ale vypomáhajú nám v doraste,“ ozrejmil bývalý nitriansky útočník, ktorý vedie dorastenecký tím spoločne s otcom Djulnearom, podstatne ostrieľanejším trénerom. „Oficiálne som ja hlavným trénerom, ale viac-menej sa vnímame ako dvaja rovnocenní. On má svoje skúsenosti, ja sa snažím do toho vniesť možno niečo nové. Väčšinou sa vo veciach zhodneme. Nie vždy, samozrejme. O tom to je, niekedy viac názorov potrebujete, aby ste sa vybrali lepšou cestou,“ komentoval vzájomnú súhru starší zo známej bratskej dvojice. Zvládnuť prechod zo žiackeho hokeja do dorasteneckého je častokrát veľmi náročné. Viacero hráčov práve na tejto hrane váha, ktorým smerom sa bude uberať ich ďalšia kariéra. „Túto generáciu musíte do všetkého nútiť. Máloktorí chalani si uvedomujú, že teraz presne je ten čas, kedy musia na sebe robiť a práve teraz sa v hokejovom živote láme chlieb. Už si chalanov všetci všímajú viac. Reprezentácia, tréneri, agenti, tréneri iných tímov. Niektorí to majú v hlave usporiadané, iní sú ešte deťmi. Ale musia dorásť, aby im neušiel vlak, ktorý budú ťažko chytať. Dorast, to bolo vždy sito, kde sa to delilo. Každému chalanovi sa  však snažíme nájsť miesto či už v našom tíme, alebo aj inde, preto niektorí chodia do Levíc na striedavé štarty,“ vysvetlil Garip Saliji. A čo mu v dnešnej situácii a pri práci s mládežou robí najväčšie vrásky? „Šport potrebuje úplne inú podporu, lebo rodičia to ťahať sami nemôžu. Títo chalani nedostanú jednu hokejku navyše. Všetko si musia kúpiť. Je tu veľa nárokov, aby sme držali krok s vyspelými krajinami, ale podmienky, aké sú tam, my nemáme. Neviem, ako je to nastavené, ale je to ťažké. Rodičia utiahnuť tieto náklady nemôžu,“ dodal tréner nitrianskeho dorastu.