GÓLY BODY SEKUNDY z 23.4.2016

André

V deň zápasu som bol ešte ráno v Košiciach a na obed som rýchlo cestoval domov. Stihol som úvod zápasu. Už doma v Nitre. Pozerali sme v krčme u kamoša a emócie po víťaznom nájazde môžete vidieť vo videu. A najlepšie bolo že po zápase sme nevedeli zohnať taxík pred štadión lebo všetci si volali taxíky. Vyše hodiny sme čakali než po nás dáky prišiel. A tie emócie ako prišli chalani. Proste zážitok na celý život. A potom aj na námestí.

Karol

Málokto asi vie, že majstrovské čapice pôvodne v Banskej Bystrici vôbec byť nemali. Vedenie vtedy nechcelo uraziť šťastenu, a tak sa do Bystrice dopravili na tajňáša tak, aby o nich nikto nevedel. Aj pre vedenie a kustódov to teda bolo prekvapenie, keď sa zrazu objavila na ľade krabica vyhodená z tribúny s 30  šiltovkami HK Nitra Champions 2016. Majstrovské šiltovky celý čas v kartónovej krabici trpezlivo čakali na svoju chvíľu v hornej časti nitrianskeho kotla, ukryté vedľa stĺpu. A dočkali sa. Sbskárom treba poďakovať za ich ochotu pri bezpečnostnej prehliadke, keď kartónovoú krabicu bez prehliadky pustili ďalej. Aj taká je moja spomienka na titul.

Martin

Tak ja Vám napíšem trocha o tom čo som robil dňa  22.4. 2016.  Bol som v Estónsku, konkrétne pri meste Tartu.  Bol som tam pracovne. Ja plus traja Slováci a jeden Nemec. Dvaja chalani zo Šale ani netušia čo je hokej, Nemca to tiež nezaujímalo. Hokej som pozeral z kolegom Petrom  Timkom -Srnkom. Bývali sme na samote, lovecká chata bez netu, tak som si zapol dáta, roamingove a pozerali sme. Bolo o hodinu viac ako u nás. Ale keď Milam dal gól a Handzuš nie, ajaj... druhý deň v robote sme moc neurobili, nezažil som ani atmosféru pred zimákom, ani  oslavy na námestí, prišli sme tuším po mesiaci domov a nikdo už nevládal znova oslavovať . Ale  cez mobil som tam bol, rodina bola so mnou nonstop na mobile, neviem aké účty mali ostatní, ale mňa to stálo 770e. Za roamingove dáta v tej dobe. Potom som si pozeral letenku, keby som letel domov a mal dva dni voľno, vyšlo by ma to lacnejšie....

Martin

V piatok 22.4.2016 sme s kamarátmi pozerali v jednom podniku, v ktorom som predtým nikdy nebol. Stále keď idem okolo neho, tak si spomeniem na ten deň a do smrti na to nezabudnem a navždy sa mi to bude spájať s historickým titulom pre Nitru. Priznám sa ale, že skôr sme pred zápasom počítali, že sa rozhodne v nedeľu v NR, aj keď sme dúfali a verili, že to dáme už v piatok. Predsa len - BB bola doma silná, čo potvrdila 3. a 4. zápas.

Keď ale nastal ten rozhodujúci moment, keď Handzuš trafil žŕdku, tak to bol nesktutočne neopísateľný pocit eufórie, radosti, hrdosti a šťastia, na ktorý nikdy nezabudnem! Po toľkých rokoch som sa dožil toho vytúženého momentu. Kebyže sme vo filme o Harrym Potterovi a keby bolo treba vyčarovať "Patronusa" pri pomyslení na najšťastnejší moment v živote - určite by to bol ten moment

Vtedy som vrieskal, skákal, objímal sa s ostatnými. Ľudia tancovali a skákali po stoloch, poháre sa rozbíjali jeden za druhým, všetko bolo pooblievané - ľudia, stoly, steny, televízor, bar - proste všetko, ale nikomu to nevadilo. Barman otváral fľaše a začal všetkým zadarmo nalievať, každý sa bavil s každým, ako najväčší kamaráti - aj keď sme sa s ostatnými navzájom nepoznali.

Potom príchod na Mostnú, kde to vyzeralo ako počas štátneho prevratu alebo nejakej revolúcie. Plné ulice ľudí, autá nemali kade prejsť, všetci kričali, spievali chorály, autá trúbili a z nich viali šále a vlajky. Z preplnených barov sa všetci nahrnuli von, do večierky bol asi 30 metrový rad. Niekto dokonca zobral TV z nejakého fastfoodu a hodil ho na cestu...

Potom príchod pred štadión, kde sa zišli masy ľudí. Všetci (ako inak) spievali, objímali sa, kričali, pili, zapaľovali svetlice, bengálske ohne, dymovnice, tancovali pri heligónke... Potom triumfálny príchod autobusu s hráčmi, na ktorý asi ani oni nezabudnú.

Neskôr som sa ani neviem ako ocitol v pube, kde bola aj väčšina hokejistov, kde som zostal až do rána. Každému, s ktorým sme prehodili pár slov, som hovoril, že ostatnú pre klub, mesto a ľudí nesmrteľní - a tak aj je, na tento úspech sa nezabudne nikdy a možno až neskôr sa ešte viac ocení, že čo ten  tím dokázal...

Nezabudnem ani na oficiálnu oslavu na námestí, ako bola strašná zima, ľudia v zimných bundách chodili a pánko J. Milam si prišiel v krátkych gatiach a žabkách. Potom do mikrofónu preukázal svoje znalosti zo slovenčiny ("ku..a, do pi.e..!"). Dobrý bol aj Kutálek, keď tiež do mikrofónu zanôtil "keď má dievča, 20 rôčkov..." alebo tanečky na pódium v podaní Valenta a Piačku. Neskôr tiež Kutálková heligónka, špeciálna majstrovská zmrzlina na pešej, Dzurilov pohár v Divadle AB spolu s hráčmi, dlhé fronty pri autogramiáde... Bolo toho veľa.

Ďalšie dni boli v znamení osláv, ktoré trvali snáď ešte ďalších 8-9 dní, z ktorých si nie všetko pamätám, ale podľa fotiek a videí to bolo riadne bujaré, čo som si vtedy ako študent patrične vychutnal ako nikdy.

Potom mi síce bolo aj niekoľko dní zle ako nikdy a pri pohľade na môj stav účtu som uvažoval nad predajom obličky alebo rodičovského bytu, ale všetko to stálo za to! Zimomriavky mám, vždy keď na to spomínam. Dufám, že sa podobných momentov ešte dožijem.

Michal

Majstrovskú noc sme sledovali s priateľmi v Pube Čierna hora na Pešej zóne. Rezervované dlho dopredu, beznádejne plne. Pilo a žilo sa cely deň predtým, počas zápasu a aj po ňom.

Po víťaznom nájazde sme vyskákali na stoly, objímali sa, striekali a oblievali sa všetkým, čo bolo p oruke. V noci sme čakali chalanov pred štadiónom a potom s nimi v meste do rana oslavovali. Vrátil som sa domov na druhé deň na obed bez hlasu.

Samuel

Ja som sa v deň 6. zápasu nachádzal vo Vysokých Tatrách na rekreácii. Hoci som sa chcel do mesta pod Urpínom vypraviť osobne, okolnosti boli proti. A tak som zápas sledoval v telke v hoteli s mojou rodinou a otcovými priateľmi (aj z BB). Atmosféra bola výborná, vreli vo mne emócie tak veľké, že mi to na chvíľu pripomenulo moje brankárske momenty strávené v bielomodrom drese za mojich takmer 12 rokov u HK Nitra. Moje emócie po nájazde Handzuša sa nedajú opísať. Vyskočil som z kresla a začal oslavovať a kričať od radosti. Konečne je to tam. Dokázali sme to, boli moje prvé slová. S otcom sme si vypili víťazný šampus. Otcovi kamaráti z Bystrice nám blahoželali k titulu, samozrejme boli veľmi smutní. Bol som dojatý, šťastný. Vrieskal som od radosti, volal som príbuzným, kamarátom či spolužiakom. Nemohol som v noci zaspať od radosti, bol som nesmierne hrdý a šťastný na náš tím, že konečne sa to zlomilo. Šťastné číslo 2254162242016 rozdelené na 22:54:16 22.4. 2016 prinieslo hokejový grál prvýkrát pod hokejový Zobor. Vládcovia tribún tak ovládli aj extraligu. Oslavy mohli vypuknúť. Netrpezlivo som očakával moment, kedy Dušan Milo, kapitán Nitričky prevezme od legendy slovenského hokeja Riša Lintnera trofej Vlada Dzurillu. Odpočítaval som sekundy a keď sa tak stalo, strašne som sa radoval. Teraz to už bolo oficiálne. Sme Majstri Slovenska a králi extraligy pre r. 2016. Ihneď po tom, ako vedenie HK Nitra ohlásilo oslavy titulu na Svätoplukovom námestí v Nitre, sme sa celá ekipa vypravili na túto výnimočnú udalosť. Hoci bolo počasie nie celkom majstrovské, neprekážalo nám to. Užil som si to dosýta, a pripomenulo mi to pamätný deň 22.4. 2016, kedy Nitrička všetkým ukázala, kto už roky vládne nielen tribúnam, ale kto konečne opanoval aj extraligu. Po skončení tejto výnimočnej akcie som sa znova vrátil do Tatier, kde sme po ceste tam aj naspäť ,,rozkradli benzínky od radosti. Je to deň, na ktorý do smrti nezabudnem.

Rasťo

Dobrý deň,

Veľmi dlho som uvažoval, či mám napísať môj príbeh, ktorý sa týka zisku titulu Nitričky v roku 2016. Je totižto úplne iný, ako možno očakávate. Ale po poriadku. Fanúšikom som od svojich teenegerských rokov, pamätám si časy, kedy som chodil fandiť mladým hokejistom Žigovi a Jožkovi čoby vychádzajúcim hviezdam, ktorí vtedy obliekali nitriansky dres. Rovnako som sa podľa možností zúčastňoval výjazdov, či už individuálne al. tých organizovaných Fan klubom. Bol som napr. účastníkom pamätného výjazdu do Martina, kde sa skupina tiežfanúšikov správala ako zver. Na ten výjazd veru nezabudnem. Za posledných x sezón si ani nespomínam na oficiálny výjazd, ktorého by som sa nezúčastnil. Rovnako tak som nevynechal žiadny domáci zápas. Proste som taký ortodoxný „nitrančan“, ktorý miluje hokej a nedá dopustiť na svoj klub. Teraz by som prešiel k roku 2016 a k samotnému Play-Off. Hladký postup cez Žilinu sa očakával. So Zvolenom po piatom zápase, ktorý Zvolen u nás vyhral, som mal veru malú dušičku, ale nakoniec sa to podarilo a domáce víťazstvo 4:0 v siedmom zápase bolo balzamom na dušu. Finále s Bystricou sme odštartovali dobre, dve domáce výhry sme ale nepotvrdili v Bystrici a z výjazdov sa nám fanúšikom išlo ťažko. Pred piatym domácim zápasom bolo jasné, že sa bude hrať ešte jeden zápas v Bystrici, takže som sa v predstihu na výjazd prihlásil a mal som potvrdený lístok do sektora hostí, tak ako na predchádzajúce dva zápasy. Po domácom víťazstve v piatom zápase 6:4 som sa na tento výjazd aj veľmi tešil, kdesi v kútiku duše som mal tušenie, že nám to v Bystrici konečne vyjde a titul bude náš. Čo som ale nečakal a dodnes na to musím myslieť, je skutočnosť, že ma zradí zdravie. Deň pred šiestym zápasom som bol hospitalizovaný v nemocnici v Nitre. Môj sen o osobnej účasti na zápase v Bystrici sa rozplynul. Nakoľko som dostával jednu infúziu za druhou, jediné, čo mi zostávalo, bola možnosť sledovať tento zápas v nemocničnej izbe na notebooku cez DVBT. Celý deň som čakal na podvečer na hokejový prenos STV z Bystrice. Dočkal som sa. Po remíze 2:2 a predĺžení nasledovali nekonečné nájazdy. Keď už sa zdalo, že sme preklopili misku váh na našu stranu (Čibinko) tak ako zázrakom sa baranom podarilo vyrovnať. Až prišiel Jameson a ako obranca ukázal ostatným, ako sa to má robiť. Handzuš to zaklincoval do tyčky a oslavy mohli začať. Na tie emócie nezabudnem nikdy, o to viac ma mrzí, že som sa toho nemohol zúčastniť osobne. Ešte som sa rozhodoval, že zdrhnem z nemocnice a pôjdem aspoň pred štadión privítať majstrov, ale nakoniec zvíťazil rozum nad emóciou, takže mi nezostalo nič iné ako hltať dojmy, videá a fotky iných.  Toto je teda môj príbeh z majstrovského ročníka, kedy som bol a zároveň aj nebol súčasťou rodiny fanúšikov pri oslavách titulu. Odvtedy tajne dúfam, že sa mi ešte aspoň raz podarí byť účastným na majstrovských oslavách a zažiť to tak aj na vlastnej koži.

Dva krát mi to pokazila Bystrica a už dávnejšie aj Košice a najviac asi tento ročník poznačil Covid-19. Všetko zlé je ale na niečo dobré a ja verím, že sa aj z tejto zlej doby otrasieme a budeme ešte silnejší, emotívnejší, vernejší ako kedykoľvek predtým. Ja na štadión budem chodiť, hoc aj v rúšku HK Nitra, ktoré mám už vo výbave a ide mi k pleti a dresu.

Marek

Tak na tento deň (22.4.2016) nezabudnem nikdy ja, ale asi ani moja priateľka. Tá mala na druhý deň narodeniny a keď ma uvidela, ako som sa v sobotu o 3 poobede nekoordinovane dotrepal domov, nebolo mi všetko jedno, keďže som jej nedvíhal mobil ani neodpisoval a ako ospravedlnenie som jej priniesol nejakú natrhanú zmes zeliny, konárov a púpavy (čo mala byť asi nejaká kytica). PS: sme stále spolu

Fero

Keď si spomeniem na 22.apríl, tak sa mi tlačia slzy do očí. V ten večer som trávil pri televízore a držal palce  našim CORGOŇOM .Na sebe som mal ako vždycky dres, šál, pri každom góle výbuch radosti a samozrejme som si zaspieval naše chorále. Po nepremenenom nájazde Baranov prišiel najväčší výbuch radosti, hneď sa búchalo aj šampanské.

Iveta

Spomienky na tú noc sú stále živé, syn bol priamo na zápase a ja som zápas prežívala doma pred telkou a nájazdy som komentovala do telefónu otcovi do nemocnice. Po zápase som hneď išla pri štadión, kde sme to spoločne oslávili. Pre mňa top moment, ktorý som videl až zo záznamu bola oslava Vlasta so svojou budúcou ženou. Doteraz som nič krajšie nevidela.

Jozef

Moje najkrajšie spomienky na ten úžasný deň keď sme získali titul sa ťažko dajú opísať ale nikdy som nezažil nič lepšie ako keď sme vás čakali do noci pred štadiónom a keď prišiel autobus a utekali sme za vami a spievali sme to bolo niečo neopísateľne ešte teraz mám zimomriavky cely deň a večer je dlhy príbeh ale poviem vám čo pre mňa Nitra znamená, že som bral ešte antibiotiká po silnom zápale priedušiek ale bez váhania som išiel celu noc vás čakať a bez váhania som kúpil fľašu vodky na benzínke aj keď stala oproti cene v obchode raz toľko lebo Nitra a prvý titul je len jeden krát za život a mám šťastie ze som to zažil mesiac som písal frajerke že majstri majstri  cesta ísť ráno z mostnej a stretnúť hokejistov o piatej ráno ako idu a Čibino spieva Lalibertééé a ja som sa pridal a potom som nastúpil na prvý autobus z mostnej na Zobor domov a pohľad ľudí v autobuse na mňa so šálom HK Nitra po prehýrenej noci stal zato a to človek zažil len vďaka tomuto úžasnému klubu

Lukáš

Hmm takže 22.4.2016 je dátum na ktorý sa nezabúda nielen preto že v ten deň mám narodeniny ale aj to že Nitra vyhrala svoj historický titul. A aký to bol deň taký všelijaký, celý deň v práci v ktorej som končil o 18:00 ak si spomínal vtedy sa už aj začínalo hrať tak po ceste z roboty som sa to snažil ako tak sledovať. Domov som prišiel asi na druhú tretinu a odvety som sa neodtrhol od telky pri nájazdoch som kľačal na zemi modlil sa k všetkým svätým aby to vyšlo a podarilo sa ???? tak to bolo také krátke zhrnutie dňa keď sme vyhrali titul.

Maťo

ja si pamätám presne na ten deň 22.4.2016 vtedy sme boli majstri Slovenska v hokeji. tento zápas som pozeral doma len ma mrzí jedna vec a to že som nemohol ísť večer privítať našich lebo bol chorý a mal som akurát vtedy antibiotiká ale potom som bol našich zlatých chlapcov privítať na námestí. a vtedy bola Nitre anarchia lebo každý oslavoval prvý titul.