Švarný: Mám viac síl vykrikovať, v Nitre si pôjdeme za svojím cieľom
Pred pokračovaním kvalifikačnej série medzi Popradom a Nitrou sme hovorili s Ivanom Švarným, nehrajúcim asistentom trénera.
Ivan, prečo vás teraz nevidíme na ľade?
„Lebo sa mi objavilo zranenia chrbtice. Ide o opotrebovanú platničku, kde bol zasiahnutý aj koreňový nerv. Nemal som stopercentnú funkčnosť v ľavej nohe. Bol som nútený odložiť korčule.“
Čo to znamená smerom k ďalšej kariére?
„Asi to, že alternatívne liečenie takéhoto zranenia trvá od jedného mesiaca do troch, alebo až od troch do šiestich. Je to dlhodobý proces, počas ktorého sa pravidelným cvičením môže platnička zregenerovať. Môže nastať uzdravenie. Aj také, že by som mohol pokračovať s hokejom.“
Takže v lete uvidíme?
„Áno, v podstate je to tak. Po kontrolnej magnetickej rezonancii v máji, alebo v júni uvidíme, čo bude ďalej.“
Ako prišlo k tomu, že ste sa presunuli do realizačného tímu?
„Najprv to bolo viac-menej v uvoľnenom duchu, že by som tam mal ísť. No nechcel som sa ubrať týmto smerom, lebo v hlave som bol nastavený, že ešte by som rád nastúpil. Až po mesiaci padla definitíva ohľadom zranenia. S Tondom sme sa potom na túto tému rozprávali. On hovoril, že by bol rád. Následne som mal debatu aj s Tomášom Chrenkom, ktorý bol tiež za. Takto sa to zomlelo a myslím si, že je to fajn.“
Tréner Stavjaňa vás na začiatku označil ako mentora obrancov. Tiež sa tak vnímate?
„Snažím sa odovzdať skúsenosti, ktoré som zažíval na ľade. Respektíve viem, že môžem posunúť skúsenosti, ktoré mám od trénerov z mojej kariéry. Ale neposúvam ich len obrancom, ale aj útočníkom. Snažím sa na striedačke stále zdôrazňovať nejaké Tondove veci, ktoré viem, že vyžaduje. Ja som mladší, mám viac energie tam vykrikovať, je to teda dobrá výpomoc aj preňho. Som rád, že chalani počúvajú, dobre na to reagujú a aj ich pozitívna spätná väzba ma motivuje ďalej. Rád pracujem na sebe, aby som bol osožný pre tím.“
Prekvapil vás v niečom nový trénerský pohľad na hokej?
„Každopádne je to nové videnie hry. Ja som to aj vždy hovoril. Jeden pohľad majú diváci z tribúny. Ten je veľmi jednoduchý. Vidíte celé ihrisko, vidíte, kto sa kde pohybuje. Ďalší pohľad je z lavičky, kde už ste bližšie k dianiu a viete si veci skontrolovať, ako chcete. Ale tretí pohľad, ten určite najťažší, je z ľadu, kde vidíte len minimum priestoru. Hokej je tam rýchly a vy vnímate tak tri-štyri metre okolo seba. Viem sa do toho vžiť, veď som čerstvo zatiaľ končiaci hráč. Takže áno, je to úplne iný pohľad a teraz aj chápem trénerov, keď vyžadujú nejaké veci. Viem, prečo ich žiadajú, lebo oni to vidia úplne inak svojimi očami. Oni vidia veci pár krokov dopredu, takže je to dobrá pomoc, keď tam môžem vniesť svoje rady.“
V kvalifikačnej sérii je 2:0 pre Nitru a ide sa pod Zobor. Ako vnímate tento vývoj?
„My sme si dali cieľ odpracovať každý zápas. Chceme, aby tam chalani nechali všetko. To zatiaľ plnia. Samozrejme, viesť 2:0 po dvoch zápasoch v Poprade je potešujúce. My by sme brali aj jednu výhru. Takto je to ešte lepšie, sebavedomie aj nálada nám stúpli, ale ešte to nie je koniec. Verím, že sa nám podarí dokončiť to, čo sme dobre začali.“
Musíte tím krotiť, alebo si to uvedomuje?
„Myslím si, že si to uvedomujeme. Mali sme dnes poradu, Tondo to dobre naladil tým smerom, že ešte nie je nič hotové. Napriek dvom výhram sme si ukázali chyby, ktoré sa nám vyskytli. Dobre vieme, že sme tam neboli bezchybní. Musíme sa posúvať dopredu v tom duchu, že stále máme chuť ísť ďalej. Po tak neúspešnej základnej časti, keď nám išlo naozaj o krk, sme dostali možnosť z tejto sezóny ešte niečo vyťažiť. Ja nehovorím o žiadnych tituloch, ale postupnými krokmi vieme byť nepríjemným súperom pre každého jedného.“
Popradčania v médiách hovoria, že to musia skúsiť možno aj cez emócie, bitky a podobne. Ako vnímate tieto ich signály?
„Koniec druhého zápasu už bol vyostrený. Pochopiteľne, že nervovo tiekli, určite si ani oni nepredstavovali, že bude 2:0 pre Nitru po dvoch zápasoch u nich. Ale kto ma pozná, tak vie, že ja som zástancom aj týchto emócií. To patrí k hokeju, teda ak je to v rámci fair-play. Kto chce vyhrať, musí skúšať všetko, čo môže. K tomu patria aj bitky. My máme zdatných hráčov, ktorí sa vedia zastať seba i spoluhráčov. Sme teda pripravení na všetko možné, ale v prvom rade chceme hrať hokej, tomu aj prispôsobíme taktiku. My si pôjdeme za svojím cieľom. Teda za tretím bodom.“
Rubrika: A-Mužstvo
