Tajná túžba sa Kolečánimu splnila, vyzdvihuje silu partie

Nedokážeme si úplne predstaviť, ako veľmi viete žúrovať po takomto úspechu. Môžete to opísať?

„Oslavy nechajme na chlapcov, ja už mám naozaj svoj vek. Samozrejme, každý titul si oslavu pýta. My sme to urobili hneď v kabíne po zápase. Po ceste sme sa zastavili na pumpe. Keď sme prišli domov, išli sme si na chvíľu sadnúť. Ja som odišiel okolo druhej v noci, ostatní ešte ťahali ďalej. Môžem však potvrdiť, že to bolo bujaré, chlapci mali skutočne veľkú radosť.“

A už to skončilo?

„Pre mňa už asi áno, aj keď sa ešte stretneme a trénovať chceme pokiaľ bude v Nitre ľad. Oslavy však budú určite trvať. Možno menej intenzívne, ale predpokladám, že skončia tak v polovici apríla.“

Iba raz ste stáli na pumpe?

„Áno, nie je to ďaleko z Trenčína. V Nitre sme sa vybalili a hľadali sme v pondelok večer nejaký otvorený podnik. Nebolo to jednoduché. Jeden sa však našiel, tam sme zakotvili  a titul sme si naplno užili.“

Kam radíte tento trénerský úspech?

„Titul mám okrem tohto len jeden, z HK 96 Nitra v druhej lige. Ako asistent som bol pri striebre a dvoch bronzoch s Nitrou v extralige. Každá medaila, trénerská či hráčska, má  pre mňa nejakú vzácnosť, aj tento titul bude mať pevné miesto.“

Veľa sa pred sériou hovorilo, že Dukla je jasným favoritom. Bola aj pre vás?

„Určite ním bola. Vzhľadom na vyrovnanosť a šírku kádra. V podstate každý hráč toho tímu už získal minimálne dorastenecký titul. Lenže play-off je špecifická súťaž. Myslím si, že aj my sme mali dobrý a dobre pripravený káder. Ten to potvrdzoval celú sezónu. Obavy sme zo súpera nemali, aj keď sme vedeli, že to bude ťažké. V sezóne sme vyhrali proti nim 2 zo 6 zápasov. Verili sme si.“

Dukla v rozhodujúcom finále použila aj Borisa Sádeckého, ktorý si okrem MS 20 zahral aj za Slovan v KHL, takisto Mareka Hecla, ktorý tiež hral MS 20 a výborné výkony podáva aj u mužov. Z toho ste pred rozhodujúcim zápasom nemali obavy?

„Ja som počítal, že ich nasadia už skôr, takže toto ma neprekvapilo vôbec. Som sa rozprával aj s chalanmi a oni vedeli, že mojou túžbou už na začiatku bolo vyhrať piaty zápas u nich proti Dukle, ktorá bude v plnej sile. A to sa mi splnilo, vyšlo to. Bol som presvedčený, že keď podáme stopercentný výkon a každý siahne na dno síl, budeme Trenčanom dôstojným súperom.“

Čo bola hlavná devíza tímu, ktorý má za sebou výborný nielen záver, ale aj celý priebeh sezóny?

„Vytvoril sa skvelý kolektív, ktorý je základom úspechu v kolektívnom športe. Teraz to tak naozaj bolo, držali všetci pokope. Vedeli si nejaké zlé chvíľky medzi sebou vyčistiť. Už v letnej príprave všetci dreli. Tajná túžba hrať o medailu sa nám nakoniec splnila.“

Po hokejovej stránke?

„Boli sme vyvážení na všetkých postoch. Štatisticky sme mali dvoch najlepších brankárov v lige. Obaja (Foltán – Sklenár) sú navyše osobnosti v kolektíve. Neboli to len chalani, čo sa postavia do bránky a odchytajú to. Foltán odchytal najviac minút spomedzi všetkých brankárov v lige, ale bol aj typom človeka, ktorý vedel mužstvo stmeliť. Keďže Sklenára sme mali počas sezóny v osemnástke, mali sme aj ďalšiu dvojku Glosára, ktorý keď dostal šancu, svoje miesto si určite zastal. Obranu sme mali relatívne mladú, objavili sa v nej až štyria dorastenci. Hoci mám k nim nejaké výhrady, obrana si tiež zastala svoju úlohu. Kvalita však bola viac v útoku, kde máme veľa šikovnosti, agresivity, sily i tvorivosti. Je to dobrá zmes hráčov. Kolektív bol vyvážený.“

V prvom tíme už dostali priestor Ondrušek i Dávid König. Majú na seniorský tím aj ďalší?

„Z tohto tímu určite áno, ale mená nepoviem, pretože sa mi to nikdy nevyplatilo. Sú ale v nejakom veku a popravde, ešte hormonálne nie sú dospelí. Chýbajú im buď po psychickej alebo fyzickej stránke nejaké tie hormóny. Predpoklady ale majú, niektorí však musia dospieť fyzicky, chýbajú im kilá, ktoré musia nabrať, potrebujú spevnieť a môžu z nich byť veľmi dobrí hráči. Musím ale doplniť, že predovšetkým sme vyhrali ako kolektív.“