Trénovať Nitru je pre mňa česť, atraktívny hokej chceme zachovať

Užívali ste si obdobie po zisku titulu?

„Absolvoval som všetky oficiálne akcie a samozrejme, že som si ten pocit užíval. Bolo to určite super, ale aj tak najväčšia radosť je priamo v tej sekunde, keď to precítite. Potom je to všetko veľmi príjemné. Ľudia boli úžasní, najmä privítanie pred štadiónom i oslavy na námestí boli skvelé. Dodnes ma ľudia zastavujú a gratulujú. Dokonca sa mi vybila batéria na diaľkovom od brány a za to, že sme boli majstrami, mi opravu urobili zadarmo. Je vidieť, že ľudia to sledujú a majú radosť. Avšak už je po tom a my musíme znova hľadieť dopredu.“

Ako sa rodila dohoda s vedením klubu?

„V kontakte sme boli dennodennom. Riešili sme, ktorá cesta bude pre klub najlepšia. Za seba poviem, že viem o neľahkej úlohe, ktorá ma čaká. Je to pre mňa niečo nové, ale beriem to aj ako veľkú česť a záväzok voči určitým ľuďom. Naozaj by som chcel veľmi poďakovať vedeniu aj iným ľuďom okolo hokeja, ktorí ma podporili v tejto funkcii. V Nitre som sa narodil a hokejovo som tu strávil najviac času. Bolo tu veľa hráčov i trénerov, ktorí nemali tú česť stať sa hlavným trénerom Nitry. Mal som aj šťastie v nešťastí. Keď som pre problémy s chrbtom musel s hokejom skončiť, myslel som si, že to bude veľký problém. Lenže na základe toho som sa dostal k veľkému učiteľovi, skvelému človekovi a výbornému trénerovi, pri ktorom som sa veľa naučil. Určite aj to bola jedna z vecí, ktorá zavážila. Chceli sme zachovať trend klubu, ktorý sa nastolil a funguje. Dosiahli sme úspech a ďalej chceme nadviazať na to, čo tu bolo doteraz. Určite tomu pomohol aj tréner Stavjaňa, ktorý s klubom komunikoval o jeho nasledovníkovi. Aj on mal víziu, že by som to mohol byť ja. Som mu za to vďačný.“

Sú viac ako dve sezóny pri Stavjaňovi dostatočne dlhým časom?

„To je ťažká otázka. Vždy keď sa asistent rozhodne stať sa hlavným trénerom, je to prvýkrát. Ťažko sa odpovedá na to, či stačia na to dva alebo dvadsať rokov. Myslím si však, že mám základ pevný, keďže som mohol byť pri veľmi kvalitnom trénerovi. Raz to začať muselo. Na toto sa nedá pripraviť, vždy to raz začne a človek sa šance musí chytiť.“

V nitrianskom hokejovom prostredí musíte byť pripravený aj na tlak. Obzvlášť po titule.

„Áno, viem, že máme diváka, ktorý vie oceniť, ale aj kritizovať. Aj keby som 10 rokov trénoval v KHL a vrátil sa do Nitry, vždy sa niečo nájde. Ale to patrí k tomu, že Nitra ako mesto hokejom žije. Je to súčasť popularity hokeja medzi ľuďmi. Na to som pripravený. Samozrejme, po prehrách to bude vždy ťažšie, po výhrach ľahšie. Celý život som sa motal okolo hokeja a viem, aké to bolo, keď som hral, zažil som to aj teraz v roli asistenta a keď budem hlavný, bude to ešte ťažšie. Ale je to pre mňa výzva a táto ponuka sa neodmieta, lebo možno v živote nemusí prísť.“

Ostane Nitra ofenzívnym tímom?

„Chceme hrať atraktívny a útočný hokej. Doma sme mali plný štadión a vieme, že potrebujeme ľudí zabaviť. Samozrejme, k tomu potrebujeme aj niečo vyhrať, ale ľudí musí hokej baviť. Vyhrať 1:0 s defenzívnou hrou nie je naša cesta. Chceme zachovať atraktívny a ofenzívny hokej, pre Nitru typický.“

Do akej miery ste s trénerom Stavjaňom mali rovnaké názory na hokej?

„Hokejové názory sme mali veľmi blízke. Do konfliktu sme ani neprišli. Nebolo to síce stopercentné, no nikdy sme v konzultáciách nemali zásadné rozpory. Nebolo by ani dobre, keby on niečo tvrdil a ja by som len prikyvoval ako pajác. To on ani nechcel. Vždy ho zaujímal aj môj názor. Bolo to o komunikácii.“

Budete sa mu chcieť ako tréner podobať?

„Výsledkami práce by som sa mu podobal rád, ale zase jeho kópiou nechcem byť. Náš hokej vyzeral dobre, preto nechceme meniť veci v systéme. Tréner by mal byť aj o tom, že si do toho pridá niečo svoje a od skúsenejších si vezme to najlepšie. Tak by som to chcel aj ja.“

Dušan Milo ako asistent bol zrejme logický výber.

„Asistent a tréner sú spolu v neustálom kontakte. Ja som chcel aj po ľudskej stránke kolegu, s ktorým si budem rozumieť a ktorý to tu dobre pozná. Dušan bol chvíľu na rozhraní, či to zoberie alebo bude pokračovať v kariére. Je to však podľa mňa ideálna alternatíva a verím, že nám to bude klapať. Ľudsky i hokejovo by to malo byť dobré.“

Čo hovoríte na súčasnú podobu kádra?

„Keď sme skladali káder pred dvoma rokmi a pred rokom, mali sme otáznikov podstatne viac ako teraz. Vzhľadom na dátum sme na tom už teraz slušne. Vidíme, kam sa hokej uberá. Aj na MS vidieť, že dnes je moderný trend hokeja hlavne o skvelom korčuľovaní a priamočiarosti. Máme na lane jedného zaujímavého hráča, ktorý by do tohto nášho štýlu mal zapadnúť. Musíme vyriešiť ešte druhého brankára, zopár obrancov, ale v podstate sme spokojní. Ešte sa prídu ukázať dvaja-traja mladí chlapci a keď to vypáli tak ako s Macíkom pred rokom, budeme všetci radi. Chceme sa  prezentovať korčuliarskym hokejom a na to treba aj mladších pohyblivých chlapcov.“

Začínate s prípravou až 23.mája. Nie je to problém?

„Skôr sa ani nedalo, sezóna bola najdlhšia v histórii klubu. Chalani dostali zaslúžené mesačné voľno. Navyše ten prvý týždeň ani nebol o voľne a oddychu, ale o povinnostiach a o tom, že chlapci ešte chodili kade-tade. Psychicky boli s hokejom stále spätí. Nemá zmysel začínať o tri týždne, lebo tím by si poriadne ani neoddýchol od štadióna. Psychická hygiena je tiež  dôležitá. Je dobré, že chvíľu štadión vôbec nevideli. V minulej sezóne trvala príprava osem týždňov, teraz to bude šesť. Od druhého týždňa prípravy sa bude trénovať dvojfázovo. Urobíme to intenzívne a v takých objemoch, aby to bolo akurát.“

Ako vnímate nórskeho a českého súpera v CHL?

„Plzeň je zaujímavý klub s bohatou históriou a verím, že aj pre ľudí to bude lákavé. Stavanger možno ľudia berú tak, že sú to iba Nóri. Lenže minulý rok vyhrali skupinu v konkurencii českého a fínskeho tímu. Určite budú výborne korčuľovať ako všetci severania. Nič ľahké nás nečaká, ale mohlo to byť aj horšie.“