História klubu

Počiatky nitrianskeho hokeja siahajú do decembra 1926, kedy miestni nadšenci založili Hokejový klub AC Nitra. Nitra sa tak spolu s B. Bystricou, Popradom a Bratislavou zaradila medzi slovenských hokejových priekopníkov, ktorí začali pod Tatrami šíriť tento krásny šport. Dôkazom napredovania hokeja pod Zoborom bol v roku 1933 zisk prestížneho Tatranského pohára. Na najväčšie úspechy si však Nitrania museli počkať do 80-tych rokov, resp. na prelom druhého a tretieho tisícročia. Nitra vyhrala v sezónach 1983/84, 1986/87, 1988/89, 1991/92, 1992/93 a 2002/03 prvú slovenskú národnú hokejovú ligu (1. SNHL), resp. 1. hokejovú ligu (1. HL). Od vzniku samostatnej slovenskej hokejovej extraligy chýbala Nitra v najvyššej súťaži iba trikrát. V sezónach 1996/97 a 1997/98 kraľovala extralige staršieho dorastu vtedajšia Plastika Nitra, ktorá v dvoch ročníkoch po sebe získala v tejto juniorskej kategórii slovenský titul. Opätovný vzostup nitrianskeho hokeja začal v sezóne 2002/03, kedy hráči v bielo-modrých dresoch vybojovali extraligu. V nasledujúcej sezóne sa udržali medzi slovenskou elitou a v sezóne 2004/05 obsadili konečné 5. miesto. Zatiaľ najväčší úspech prišiel v sezóne 2005/06. Nitra s prehľadom vyhrala základnú časť extraligy a po skončení play-off obsadila historické tretie miesto, čo znamenalo zisk bronzových medailí. Dosiaľ najlepšiu sezónu ešte zvýraznil majstrovský titul našich dorastencov. Veľmi dobre sa spomína aj na veľmi emotívu sezónu 2009/10, kedy Nitra ako 7.tím základnej časti dokázala vyradiť Banskú Bystricu a obsadila celkovo štvrté miesto v najvyššej slovenskej súťaži. Veľká medialová žatva začala v Nitre od sezóny 2012/13, kedy sa pod Zobor po dlhých rokoch vrátil Jozef Stümpel a na stoličku sa postavil Antonín Stavjaňa. V sezóne 2012/13 obsadila Nitra tretie miesto, keď v semifinále smolne vypadla s Košicami. Rovnaký súper zastavil Nitru aj v ďalšej sezóne, tentoraz až vo finále, čo znamená, že ročník 2013/2014 s konečnou striebornou pozíciou bol vôbec najlepší pre celý klub v histórii samostatnej slovenskej extraligy. Mediala z toho bola aj v sezóne 2014/2015. Po prehre v semifinále s Banskou Bystricou získala Nitra ďalší bronz. Nová sezóna 2015/16 bola splnením zlatého sna. Zverenci trénera Antonín Stavjaňu obsadili po základnej časti druhé miesto, ale v play-off dokázali vystúpať na vrchol. Nové kanadské posily, ktoré prišli v priebehu tejto sezóny hájiť bielo-modré farby sa stali skutočnými lídrami obmeneného tímu. NItra svoj prvý titul získala vo finále proti Banskej Bystrici. Zdolala ju 4:2 na zápasy.

Najväčšie osobnosti

JUDr. Valent, prof. Rožnay, Ing. Gabmayer, JUDr. Juhari, J. Nozdrovický, J. Teplický, J. Takáč, Š. Šišovič, Ing. Marenčák, J. Lodňan, J. Košovan, V. Schaner, Ing. Mihálik, M. Klúčiar, Dr. J. Filc, I. Hrtús, J. Daňo, Ľ. Kolník, J. Stümpel, D. Milo, B.Mezei, Š.Ružička a iní.

Začiatky hokeja v Nitre

rozpráva JUDr. Štefan Valent

Už v začiatkoch ľadového hokeja a jeho rozvoja bolo vidie5, že slovenský športovci majú pre tento šport nadanie. Vznikom 1. Československej republiky sa behom niekoľkých rokov na Slovensku udomácnil ľadový hokej. V prvých rokoch 1924 – 26 sa v Nitre hral ruský hokej s červenou, gumennou, plnou loptičkou a s hokejkou v jednej ruke, ktorý sem priniesol priženený, emigrovaný major ruského letectva – Šapošnikov. Združil okolo seba niekoľkých študentov ako Máčik, Szabó, Gonda, Dubovický, Čulák, Satmárik a ja. V zime r. 1924 – 25 sme začali hrať tzv. ruský bandi – hokej.

Nikdy nezabudnem na prvý zápas – exhibičný, ktorý sme zohrali v Nových Zámkoch. Dnes by sotva niekto uveril, že na dolniakoch v Nových Zámkoch sa v zime 1925 – 26 hral hokej. Hrali sme na tenisových kurtoch. Plot bol nižši, samozrejme mantinely ešte nižšie. Gumenná loptička lietala najmä z hokejky Karola Máčika, inak aj dobrého futbalistu a skoro všetky okná na tenisových šatniach sme porozbíjali. Podobný zápas sme zohrali aj v Zlatých Moravciach, kde hokejový oddiel založil český profesor. Takýto ruský hokej sa hral aj v Bratislave, Banskej Bystrici, v Tatrách…

Moje prvé stretnutie s kanadským hokejom bolo v decembri 1926 v Banskej Bystrici. Od Bystričanov sme dostali pozvanie na inštruktážne stretnutie. Do Bystrice sme išli siedmi chlapci, ktorých som už menoval a tam sme zohrali v decembri 1926 prvé kanadské hokejové stretnutie s pukom, v tedy nazývaným „šajbňou“. Aj dnes s veľkou vďakou spomínam na Bystričanov, že nás veľmi srdečne pohostili. Boli sme ubytovaní v rodinách hokejistov. Odohrali sme priateľské stretnutie, jedno sme vyhrali a druhé prehrali. V B. Bystrici bol veľkým propagátorom hokeja G. Haško, veľmi známa osobnosť, ktorý sa len ťažko preorientovával z ruského hokeja. Už v tedy proti nám hral s normálnou hokejkou len v jednej ruke. Ale darilo sa mu. A toto bol začiatok kanadského hokeja v zime 1926 v Nitre a na Slovensku.

Pokračovali v zime v r. 1927. Ja som po maturite odišiel do Bratislavy. Ako tenista som v septembri vyhral juniorský tenisový turnaj a ako športovec som sa dostal do povedomia. Spomínam si, že v nedeľu som šiel z internátu domov a dozvedel som sa, že Železná studnička je zamrznutá. Tak som sa išiel korčuľovať. Prišiel za mnou jeden redaktor, že zakladajú hokejový Skiklub, či hrám hokej. No a žiaľ, toto bol taký medzník v mojom hokejovom postupe, že som sa stal miesto členom AC Nitra, členom Skiklubu Bratislava. Za ten som hral štyri roky. V Nitre medzitým vyhorela šatňa, zhoreli potreby pre hokejistov, takže aj Máčik a Szabó, moji priatelia, prestúpili tiež do Bratislavy. V tom období 1927 – 31 hokej v Nitre trochu stagnoval.

Keď som sa v r. 1931 vrátil bol aj tajomníkom, hráčom aj kapitánom. Však nás bolo spočiatku len sedem. No a založili sme dosť dobrý tím, ktorý v zápasoch v okolitých mestách všade vyhrával. Či to bolo v Leviciach, v Zlatých Moravciach, v Topoľčanoch, kde sme nastrieľali asi 15 gólov. Vtedy už začal taký úspešnejší rozvoj hokeja v Nitre. Zúčastnili sme sa turnaja o Tatranský pohár, kde sa mi v 1932 ponúkol hráč z Prešova, že ak mu nájdem v Nitre zamestnanie, tak prestúpi. Dokonca k nám prišiel jeden Pražák, ktorý hrával za Spartu – Židlický. Ako deväťčlenný tím sme vytvorili také mužstvo, ktoré v decembri 1933 vyhralo putovný Tatranský pohár. Stali sme sa aj majstrami západoslovenskej župy. Vo finále o majstra Slovenska sme prehrali s podtatrancami.

Začiatky hokeja ukazujú na to, že všetko so všetkým súvisí. Ten chudobný začiatok hokeja v Nitre, v Bystrici, v Tatrách je základom toho dnešného bohatého miliónového hokeja. Ťažko si dnes predstaviť, že sme si sami vyberali na cestovné, lebo tam, kde sme hrali nám dali stravu a byt, ale cestové sme uhrádzali my. Vytvorili sme vyberacie listiny a chodili sme po kaviarňach, po obchodoch a vyberali po 10 – 15 kurún. Tiež svetre, čapice, v ktorých sme hrávali, sme si museli nakúpiť sami.

Veľkými úspechmi v Nitre boli aj medzinárodné stretnutia. V rokoch 1933 – 36 u nás hral maďarský MHC, ktorý sa skladal zo samých grófov. Hostili sme aj pražskú Spartu s kanaďanom dr. Wattsonom, či rumunský reprezentačný tím. Tieto stretnutia veľmi propagovali hokej a to niekto ťažko uverí, že na Sihoti, kde sme si robili klzisko v jednej priehlbine, v tých miestach, kde je dnešný štadión, prichádzalo na hokej okolo tritisíc ľudí. Neboli žiadne tribúny, len z namäteného snehu na bokoch klziska boli vytvorené kopce, na ktorých stáli diváci. Dr. Wattson so Spartou lákali, Rumuni lákali a aj maďarskí grófovia.

Posledný zápas, ktorý som zohral bol v roku 1941. Už nastupovala druhá generácia ako Takáč, Nozdrovický, Chovanec, Moravec. Chlapci doma doobeda prehrali s Trenčinom, a tak sme si povedali s mojím priateľom Máčikom, že poobede proti Trenčínu nastúpime. A vyhrali sme. To bol môj posledný zápas.

Ešte doplním, že som bol aj rozhodcom. V roku 1940 som rozhodoval zápas juniorov Slovenska a Nemeckej ríše v Bratislave. Týmto zápasom sa otváralo prvé umelé klzisko na Slovensku.

Judr. Štefan Valent zomrel 10.októbra 2007 ako 99-ročný. Česť jeho pamiatke